V májovom euroreferende budeme odpovedať na otázku, či sme za alebo proti členstvu v EÚ. Dovtedy by bolo vhodné získať o únii čo najviac informácií, aby sa každý občan SR mohol rozhodnúť kvalifikovane. Taká je predstava parlamentnej komisie, zodpovednej za prípravu i výsledok referenda, aj vlády. V bežnej praxi inštitút priamej demokracie, ktorého realizáciou je práve referendum, si však nemôže nárokovať kvalifikované rozhodnutia. Nejestvuje spôsob, ako donútiť široké masy vzdelávať sa vo veciach, ktoré nepovažujú za životne dôležité. Problematika EÚ je taká rozsiahla, zložitá a rozvetvená, že až po jej starostlivom preštudovaní človek príde na to, že sa dotýka jeho každodenného života. Žiadna kampaň, reklama či propaganda nemôžu nahradiť dôsledné štúdium noriem a skúseností, uplatňovaných v praktickom živote obyvateľa únie. Až dôkladné poznanie všetkých mechanizmov platných v dnešnom priestore zastrešenom EÚ umožní odhaliť výhody, ale i obmedzenia, súvisiace s naším členstvom. Preto v máji pôjde viac o politické ako kvalifikované rozhodnutie voličov. Občania budú hlasovať v referende tak, ako im to odporučia politické strany. Rizikom teda bude pokušenie niektorých populistov referendum spolitizovať.
Rada vlády pre regionálnu politiku v minulých dňoch schválila návrh Národného rozvojového plánu, ktorý by sa mal stať rozhodujúcim strategickým dokumentom a základným podkladom Európskej komisie pri jej rozhodovaní o forme pomoci, ktorú by sme mali využívať už na budúci rok. Ide o prípravu konkrétnych projektov vhodných pre financovanie. Štrukturálne fondy únie sú kľúčovým nástrojom na to, ako podporovať zaostalé regióny a vyrovnávať životnú úroveň obyvateľstva členských štátov. K nám by od roku 2004 z týchto zdrojov malo prúdiť 435,9 milióna eur ročne, predovšetkým na projekty rozvíjajúce infraštruktúru v zaostávajúcich oblastiach, teda do Košického a Prešovského kraja. Dokáže dnešná vláda garantovať, že sa tak naozaj stane? Pochybnosti posilňuje rozhodnutie o zrušení niektorých železničných tratí, ktoré najviac postihne východ Slovenska. Aj keď z ekonomického hľadiska išlo určite o pochopiteľnú snahu zastaviť nehospodárnosť spôsobenú nesúladom medzi ponukou prepravných kapacít a potrebou, z dlhodobého hľadiska ide o nedobré a nemoderné riešenie. Európsky trend dnes nabáda skôr na ich obnovu. Takto zamerané mohli byť aj ťažiskové regionálne projekty, ktoré by sa od budúceho roku financovali práve zo štrukturálnych fondov. Priam sa núkala možnosť rozvinúť s európskou podporou dopravné siete v periférnych oblastiach tak, aby železničná doprava dokázala konkurovať cestnej a vhodne ju dopĺňať. Namiesto toho likvidujeme trate, ktoré majú z dlhodobého hľadiska najsľubnejšiu perspektívu. Veď lokálky na východnom Slovensku, pretínajúce malebné údolia, dnes stratové a napohľad zbytočné, by sa časom mohli stať popredným bohatstvom tohto regiónu aj v rámci celoeurópskych infraštrukturálnych projektov, napomáhajúcich, napríklad, rozmach cestovného ruchu. Zamýšľané predreferendové diskusie by mali predovšetkým rozptýliť skepticizmus v regiónoch. Rušenie tratí však ide opačným smerom, nahráva euroskeptikom.
StoryEditor