Potreba upraviť zmluvný a inštitucionálny priestor Európskej únie dozrieva už roky. Už po prijatí nevyhnutných úprav zmluvou z Nice požadovala Laekenská deklarácia v roku 2001 potrebu zvýšiť demokratickosť, transparentnosť a efektívnosť vtedy 15-člennej únie pripravujúcej sa na svoje najväčšie rozšírenie.
Reforma únie je potrebná nielen pre jej ďalšie rozširovanie, ale tiež pre lepšie využitie jej potenciálu. Zjednodušením rozhodovacích mechanizmov nová zmluva zvyšuje účinnosť inštitúcií, a tým aj rozhodnutí EÚ, najmä so zreteľom na nové výzvy: globalizáciu, klimatické zmeny, energetickú bezpečnosť, medzinárodný terorizmus, medzinárodný organizovaný zločin, prisťahovalectvo a ďalšie. Zmluva tiež zvýši váhu Európskeho parlamentu i národných parlamentov v rozhodovacích procesoch, čo napokon umožní dosiahnuť väčšiu súdržnosť. Podpis zmluvy 13. decembra 2007 otvoril cestu k ratifikačnému procesu. Únia si nemôže dovoliť opakované zlyhanie v úsilí o svoju reformu. Časovým horizontom ratifikácie je 1. január 2009, aby sa voľby do EP uskutočnili podľa nových pravidiel.
Nastupuje právna subjektivita EÚ
Dochádza k nahradeniu Európskej únie a Európskeho spoločenstva jedným názvom Európska únia. Únia získa výlučnú právnu subjektivitu. Dôsledkom toho iba EÚ bude oprávnená uzatvárať medzinárodné zmluvy v oblastiach, v ktorých má pôsobnosť.
Významnejší dôraz sa kladie na hodnoty a ciele únie. Ich dodržiavanie bude základom pre posudzovanie budúceho rozširovania únie, ako aj pre možné sankcie voči členským krajinám, ktoré by ich trvalo porušovali. Charta základných práv sa stáva právne záväznou a bude mať rovnakú právnu silu ako zmluvy. V zmluve je definovaná možnosť vystúpenia z EÚ. Tento akt nie je podmieňovaný dodatočnými podmienkami a nadobudne platnosť po uzatvorení dohody medzi úniou a príslušným členským štátom, respektíve po dvoch rokoch od podania žiadosti.
Inštitucionálny rámec
Európska rada sa stáva inštitúciou. Nový stály predseda Európskej rady (volený na dva a pol roka hlavami štátov a vlád kvalifikovanou väčšinou) bude riadiť jej činnosť. Na rozdiel od súčasného predsedu ER nebude mať národný mandát.
Kvalifikovaná väčšina pri hlasovaní v rade sa stáva všeobecným pravidlom. Bude definovaná ako tzv. dvojitá väčšina, tzn. 55 % štátov, ktoré predstavujú 65 % obyvateľstva EÚ. Lisabonská zmluva významne rozširuje počet prípadov (44), keď rada bude môcť rozhodovať kvalifikovanou väčšinou.
Modifikuje sa počet poslancov Európskeho parlamentu od roku 2009 na 751. Slovensko bude mať 13 mandátov. Zároveň sa posilňujú právomoci EP v oblasti legislatívy (spolurozhodovanie sa stane štandardnou legislatívnou procedúrou), rozpočtu (súhlas s viacročnou finančnou perspektívou) a v oblasti medzinárodných zmlúv (súhlas so všetkými dohodami, ktoré zahŕňajú spolurozhodovanie).
Počet členov Európskej komisie sa od roku 2014 stanoví na úrovni dvoch tretín počtu členských krajín, na základe princípu rovnakej rotácie zabezpečujúcej každej krajine člena komisie počas dvoch z troch funkčných období. Posilňujú sa právomoci predsedu komisie. Predsedu komisie bude voliť Európsky parlament väčšinou všetkých poslancov. Kandidáta navrhne parlamentu po príslušných konzultáciách Európska rada.
Zmluva predpokladá posilnenie funkcie vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorý bude vymenovaný Európskou radou kvalifikovanou väčšinou so súhlasom predsedu komisie. V rámci zodpovednosti za spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku bude predsedať Rade pre zahraničné záležitosti, a zároveň bude aj podpredsedom komisie.
Posilnenie práv občanov
Lisabonská zmluva zavádza nový mechanizmus participatívnej demokracie, najmä prostredníctvom práva občianskej petície, ktorá umožňuje, aby aspoň milión občanov z významného počtu členských štátov požiadal komisiu o predloženie iniciatívy v určitej oblasti.
Umožňuje sa priama účasť národných parlamentov pri kontrole uplatňovania princípu subsidiarity a proporcionality najmä vo fáze programovania a pri predkladaní legislatívnych návrhov. Každý národný parlament bude môcť v rámci 8 týždňov od podania legislatívneho návrhu predložiť stanovisko, v ktorom zdôvodní, prečo podľa neho návrh nezodpovedá, resp. nerešpektuje princíp subsidiarity. Ak takéto stanovisko bude reprezentovať minimálne tretinu národných parlamentov, predkladateľ návrhu sa bude musieť zaoberať revíziou textu.
Okrem tohto postupu tzv. žltej karty sa zavádza ďalší mechanizmus (tzv. červená karta) pri dohliadaní na uplatňovanie zásady subsidiarity: ak národné parlamenty prijmú jednoduchou väčšinou stanovisko, podľa ktorého legislatívny návrh nie je v súlade so zásadou subsidiarity, a rada alebo EP súhlasí s týmto stanoviskom, návrh sa zamieta.
Posilňuje sa pôsobnosť Súdneho dvora z dôvodu komunitarizácie určitých oblastí, napr. v oblasti súdnej spolupráce v trestných veciach a policajnej spolupráce. V ostatných inštitúciách sa výrazné zmeny neuskutočnia.
Dvojrýchlostná Európa
Najväčšie zmeny nastávajú v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Bude sa naň (až na určité výnimky) vzťahovať spolurozhodovanie a hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. V určitých prípadoch sú aj naďalej možné iniciatívy zo strany štvrtiny členských štátov, teda nielen komisie. Uľahčuje sa pritom možnosť začatia posilnenej spolupráce pre tie štáty, ktoré majú záujem napredovať ďalej. Výnimky pre Veľkú Britániu, Írsko a Dánsko sú ustanovené v osobitných protokoloch (mechanizmus o možnosti účasti/neúčasti).
Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika vrátane obrannej politiky zostáva však upravená osobitne a naďalej sa na ňu budú vzťahovať osobitné pravidlá a rozhodovacie postupy.
Lisabonská zmluva mení niektoré existujúce ustanovenia týkajúce sa jednotlivých politík (ekonomické riadenie, služby všeobecného ekonomického záujmu, sociálne záležitosti, verejné zdravie, vesmír, životné prostredie, energetika) a prináša zmluvný základ pre viaceré nové oblasti (cestovný ruch, šport, civilná ochrana a administratívna spolupráca).
Európska únia v posledných rokoch prekonáva pomerne ťažké, zložité obdobie. Tým však aj rastie v skúsenostiach, schopnostiach a sebadôvere. Je jedinou reálnou geopolitickou inováciou v medzinárodných vzťahoch a slúži ako inšpiratívny model pre svetové regióny. Únia reprezentuje priestor stability a rozvoja a je motorom medzinárodnej spolupráce. Bez existencie eura by napríklad súčasná kríza na finančnom trhu v USA a ceny ropy vo svete dopadali na nás oveľa tvrdšie.
Hodnoty a záujmy
Úniu drží pokope nie obchod a trh, ale spoločné hodnoty a spoločné záujmy. Európa má v rukách veľké dedičstvo. Patrí k nemu aj to, že v spoločnej Európe rozhoduje dohodnuté právo, nie sila. Je logické, že toto dedičstvo treba modernizovať, aktualizovať na dnešnú dobu. Keď človek rastie, aj zo šiat vyrastie. Za pár posledných rokov sa počet členov EÚ zdvojnásobil. Aj svet sa výrazne a rýchlo mení a globalizuje. Reformná zmluva dáva možnosť rozvinúť potenciál Európy a prispievať k prekonávaniu tendencií, ako sú protekcionizmus a nacionalizmus.
Najdôležitejšie však nie sú právne mechanizmy a anonymné inštitúcie, ale ľudia. Ľudia spravujú inštitúcie a realizujú politiky. Cieľom ich úsilia majú byť dôstojnosť a podmienky života ľudskej osoby. Hovorí o tom aj nová, Lisabonská zmluva. Európa potrebuje osobnosti schopné vidieť dopredu, otvorené pre zodpovednosť voči bohatým i chudobným regiónom, voči novým i starším členským štátom, otvorené aj pre zodpovednosť za vývoj vo svete.
Spoločná Európa -- to je väčšia sloboda, väčšia stabilita a väčšia prosperita. Presne pred piatimi rokmi, 13. decembra 2002, Slovensko v Kodani úspešne ukončilo svoje rokovania o vstupe do EÚ. Blížiaci sa vstup do schengenského priestoru a príprava na začlenenie do eurozóny sú postupným napĺňaním integračného procesu. Aktívna účasť na reformách EÚ je dnes nielen privilégiom Slovenska, ale je aj v jeho oprávnenom záujme. Druhou stranou tejto mince je naša väčšia zodpovednosť za vývoj a akcieschopnosť zjednotenej Európy.
Ján Figel', člen Európskej komisie