Ruský prezident Medvedev vysiela signály o tom, že by rád vykročil z tieňa dominantného premiéra Putina. Jeho neočakávané interview pre liberálne noviny Novaja Gazeta, ktorým dokonca lichotil, naznačuje, že na občiansku spoločnosť a vnímanie demokracie má predsa len iný názor ako jastrabi v Kremli.
Reálny vplyv má, samozrejme, predseda vlády, pretože silové posty obsadili jemu lojálni ľudia, ale priateľský rozhovor prezidenta s Putinovými najtvrdšími kritikmi z radov žurnalistov naznačuje Medvedevovu hru na vlastnom piesočku. Tú môže ešte prehĺbiť pri júlovej návšteve prezidenta Obamu, ak sa mu pri rokovaniach o znižovaní jadrového arzenálu oboch veľmocí podarí odlíšiť od Putina, ktorý sa rád vyjadruje aj k dôležitým zahraničnopolitickým otázkam.
Dvojzáprah zatiaľ funguje navonok harmonicky (iba Medvedev občas považuje za potrebné zahraničných novinárov uistiť, že je to on, kto má posledné slovo), čo sa nedá povedať o tímoch oboch politikov. Tam vládne tvrdá rivalita. Ak ju môže niečo posilniť, tak to budú rozdielne názory na zvládnutie krízy. Tlak na vládu narastá, pretože budúci rok bude môcť minúť o 30 miliárd eur menej a bude sa musieť po dlhom čase zadlžiť na medzinárodných trhoch. Moskva minula koncom roku príliš veľa, keď zachraňovala rubeľ a teraz jej chýbajú prostriedky, aby odvrátila očakávanú vlnu bankrotov neúmerne zadlžených súkromných firiem.
Ekonomike by, samozrejme, pomohol prudký nárast cien ropy, tie sa však "zviechajú" veľmi pomaly. Zahraniční investori síce znovu začínajú ukazovať Moskve vľúdnu tvár, dôležité však bude, ako vyhodnotia kroky vlády smerom k bankám. V preklade, ak Rusko vydá dlhopisy a peniaze z nich "naleje" do finančného sektora, ktorý zastabilizuje podniky v krajine, budú sa cítiť pokojnejší aj zahraniční veritelia ruských firiem.
Ktovie, ako predajú verejnosti zadlžovanie štátu oba tábory, v kríze je však pravdepodobnosť rozkolu vyššia. To, čo môže pragmaticky urobiť Obama, je dať Medvedevovi pri rokovaniach s Iránom či obnove zmluvy START (znižuje jadrové zbrane) viac manévrovacieho priestoru a posilniť tak jeho medzinárodnú reputáciu. Tá by sa mohla odraziť na prezidentovej väčšej legitimite doma, čo by, ak pripustíme Medvedevov väčší sklon k demokratickým riešeniam, mohlo viesť k posilneniu občianskej spoločnosti v Rusku.