Dvojitá smrť banánov

Minulý rok prebehla médiami správa, že banány môžu v priebehu niekoľkých rokov navždy zmiznúť. Počas tisícok rokov ich ľudia prestali šľachtiť, a sú teda geneticky staré a slabé. Od čias, keď sa na konci doby ľadovej rozmnožili v džungliach juhovýchodnej Ázie, je toto ovocie evolučne na mŕtvom bode a je vlastne len sterilným mutantom. Tieto skutočnosti priviedli niektorých vedcov k domnienke, že toto svetovo najobľúbenejšie ovocie môže vyhynúť.
Kto sa po stretnutí s touto informáciou vrhol na nákup banánov a každý z nich bral do rúk s nezvyčajnou úctou, urobil dobre. Ani nie tak kvôli tomu, že to možno budúce generácie už nemusia zažiť, ale skôr preto, že banány patria medzi potraviny, ktoré po našom vstupe do Európskej únie zdraželi najvýraznejšie, takže sa z ľudového pokrmu stalo u nás pomerne luxusné exotické ovocie.
Banánom chýba genetická pestrosť, bez ktorej nemôžu zápasiť so škodcami a chorobami, ktoré napádajú banánové plantáže v Strednej a Južnej Amerike, Afrike a Ázii. Banány nevyhnutne potrebujú niečo na povzbudenie. Čosi podobné platí aj pre Európsku úniu, ktorá sa desí imigrantov (dokonca aj z vlastných krajín) a je posadnutá zjednocovaním všetkých noriem, takže aj jej začína chýbať pestrosť. Niektorí ekonómovia už dávno poukazujú na to, že sa tým znižuje aj jej odolnosť a konkurencieschopnosť. Úroda banánov sa vo svete trvalo znižuje, takže katastrofické scenáre počítajú s ich koncom v priebehu desiatich rokoch. To Európskej únii nehrozí, pretože medzi známe vlastnosti byrokracie patrí to, že dokáže upriamiť nezvyčajne veľa energie na vlastnú reprodukciu. Kto tvrdí, že je to len ďalší sterilný mutant, sa hlboko mýli.