V súvislosti s udalosťami na finančných trhoch sa často spomína slovo bublina. Ako vznikajú a správajú sa bubliny, nie je vždy známe. Ekonomická bublina sa niekedy označuje slovnými spojeniami špekulatívna bublina, trhová bublina, cenová bublina alebo finančná bublina. Kedy vzniká? Vtedy, keď sa obchoduje s veľkým množstvom tovarov, teda aj finančných aktív, ktorých ceny sa podstatne odlišujú od reálnych cien. V čase bubliny je mimoriadny dopyt po určitom tovare. V dôsledku toho jeho cena podstatne rastie, čo ďalej vyvoláva ďalší rast dopytu. Dešifrovanie príčin vzniku bubliny a etáp jej vývoja zostáva nezodpovedanou hádankou ekonomickej teórie.
Ako vzniká bublina
Existujú hypotézy posudzujúce vznik ekonomických bublín ako dôsledok neurčitosti skutočnej hodnoty, dôsledok špekulácií, alebo situácie obmedzenej racionality.
Nedávno sa v ekonomickej teórii objavila hypotéza, že bubliny vznikajú aj v dôsledku cenového kartelu, ale aj v dôsledku inštitucionalizácie trhu s kapitálom. Pre každú zo spomínaných hypotéz súvisiacich so vznikom bubliny existuje aj antihypotéza. Pretože na reálnom trhu je ťažké zistiť reálnu cenu tovaru, existencia bubliny sa zisťuje takpovediac post faktum, teda po náhlom poklese cien. Tento pád sa označuje ako spľasnutie bubliny. Aj rast, aj prasknutie bubliny sú príkladmi spätnej väzby s kladným výsledkom, na rozdiel od regulácie spojenej s negatívnou spätnou väzbou, ktorá si vynucuje rovnovážnu cenu v prípade normálnych trhových podmienok. Ceny v čase ekonomickej bubliny majú veľmi chaotické výkyvy a nedajú sa určovať len ako výsledok dopytu a ponuky.
Ekonomické bubliny sú celkovo pre ekonomiku škodlivé, pretože vedú k neoptimálnej distribúcii a výdavkom zdrojov. Okrem toho pád, ktorý nasleduje za ekonomickou bublinou, môže zničiť veľmi veľké množstvo kapitálu a vyvolať dlhotrvajúci pokles v reálnej ekonomike. Dlhé obdobie bezrizikových ziskov môže vyvolať dlhé obdobie poklesu, ako to bolo napríklad v čase veľkej depresie v tridsiatych rokoch a počas deväťdesiatych rokov v Japonsku po tamojšom boome cien nehnuteľností. Dôsledky spľasnutia bubliny môžu nielen priviesť k spustnutiu ekonomiky, ale môžu nájsť aj ohlas za hranicami ekonomiky.
Existuje ešte jeden aspekt ekonomických bublín. Je to ich vzájomné pôsobenie s tradíciou výdavkov a spotreby. Účastníci trhu s nadhodnotenými aktívami majú tendenciu míňať viac, pretože sa cítia bohatšími. Príkladom toho efektu nadhodnocovania je vývoj cien nehnuteľností v USA, Austrálii, Španielsku a vo Veľkej Británii.
Keď bublina praskne, majitelia nadhodnotených aktív zvyčajne pociťujú, že schudobneli a majú sklony maximálne zmenšiť svoje výdavky, čo vedie k spomaleniu ekonomického rastu, a čo je ešte horšie -- k prehĺbeniu krízy.
Znamená to, že úlohou centrálnej banky by malo byť sledovanie adekvátnosti ohodnotenia aktív a prijatia takých opatrení, ktoré by zmenšili špekulatívne aktivity. Týmto opatrením býva zvyčajne zdraženie požičiavania peňazí, teda zvýšenie základnej úrokovej miery.
Spľasnutá bublina a hlupáci
Keď bublina vzniká na kapitálovom trhu, zvykne sa označovať pojmom burzová bublina. Zvyčajne býva veľmi ťažké odlíšiť skutočný rast od bubliny. Hoci je to dosť nepravdepodobné, ale bubliny vznikajú aj na trhoch, ktorých vývoj sa dá vopred predpovedať. Na takýchto trhoch môžu ich účastníci dopredu vidieť budúci očakávaný tok peňazí vo firme, s ktorej akciami sa obchoduje na kapitálovom trhu. Bubliny na týchto trhoch vznikajú napriek tomu, že na nich pôsobia profesionáli. Existujú predpoklady myslieť si, že bubliny vznikajú nie v dôsledku racionálneho výberu, ale v dôsledku iracionálneho správania účastníkov trhu. To predpokladá takzvaná teória veľkého hlupáka.
Táto takzvaná teória vychádza z postulátu, že peniaze sa dajú zarábať na predaji cenných papierov nezávisle od ich kvality, či od toho, či sú podhodnotené alebo nadhodnotené. Je to preto, lebo sa vždy nájde niekto, kto ich kúpi za väčšiu cenu, teda je väčší hlupák a počíta s tým, že ich neskôr predá s väčším ziskom. Práve tak fungujú bubliny na kapitálovom trhu, ktoré zvyknú spľasnúť, čo vedie k masovému výpredaju akcií.
V súlade s touto takzvanou teóriou bubliny rastú dovtedy, pokiaľ hlupáci nachádzajú väčších hlupákov, aby znovu predali nadhodnotené aktíva. Praskajú vtedy, keď sa väčší hlupák stáva najväčším hlupákom, ktorý zaplatil za aktíva najvyššiu cenu a nemôže nájsť nikoho, komu by ich znovu predal.
Vladimír Bačišin, ekonomický poradca