Vo svojom poslednom stĺpčeku splnomocnenec vlády SR pre zavedenie eura ( HN 19. 10. 2007) argumentuje, že za posledným zvýšením cien potravín nie je možné hľadať euro a efekt "zaokrúhľovania", ale predovšetkým vplyv trhu. S týmto názorom je možné súhlasiť len čiastočne. Súčasný vývoj na finančných trhoch je do značnej miery determinovaný expanzívnou monetárnou politikou väčšiny centrálnych bánk sveta (vrátane ECB). Tá trvá už niekoľko rokov. V tomto roku sa k nim pridala aj NBS, pretože peňažná zásoba M3 za posledný rok u nás rastie tempom 16 -- 19 % ročne, čo vysoko prevyšuje tempá ekonomického rastu. Ak je v ekonomike viac peňazí ako tovarov a služieb, logicky po čase prídu vyššie ceny. Toto pravidlo, pochopiteľne, platí aj inde vo svete. Spočiatku sa vysoký rast peňažnej zásoby prejavoval v rastúcich cenách finančných aktív a nehnuteľností. Neskôr sa k tomu pridali komodity a teraz nastáva čas preliatia inflácie do spotrebiteľských cien. Prečo až teraz? Pretože Čína a ďalšie ázijské krajiny dodávajúce spotrebný tovar na svetové trhy držali ceny svojich výrobkov na rovnakej úrovni (aj vďaka nadviazaniu svojich mien na USD), a teda tlmili spotrebiteľskú infláciu v odberateľských krajinách.
V prípade Slovenska bola inflácia tlmená aj výrazným zhodnocovaním koruny oproti euru a doláru. Po prijatí eura, resp. v prípade zastavenia zhodnocovania, sa tento faktor eliminuje a logicky dôjde k zvýšeniu inflácie aj cez tento kanál. Dôkazom sú problémy s infláciou v pobaltských krajinách, ktoré majú podobne vysoký hospodársky rast ako Slovensko, avšak nebenefitovali zo zhodnocovania svojich mien. Inflácia tam v súčasnosti dosahuje hodnoty 7 -- 10 percent.
Jaroslav Hofierka,Prešovská univerzita