Pondelkový summit deviatich najvyššie postavných lídrov koaličných strán dával predpoklad, že koaličná kríza (bože môj, koľká už v poradí od roku 1993?) bude: po a) zažehnaná, zametená pod koberec, vyriešená k spokojnosti všetkých či vysvetlená - teda aktuálny vládny trojzáprah pokračuje vo vládnutí. Po b) - spory okolo kauzy Pozemnkový fond sú neriešiteľné a koalícia v tejto podobe končí. Inými slovami - hľadá sa nový partner do mariáša alebo bude potrebné nájsť nového premiéra, a je jedno, či prostredníctvom volieb alebo preskupením vládnej zostavy. Nič z toho sa však (zatiaľ) nestalo, lebo koaličná rada bola prerušená. S dodatkom - na neurčito. To pripomína rétoriku správ zo súdov a asi je to náležité aj v tomto prípade, lebo podľa všetkého v centrále ĽS-HZDS sa rozhodovalo o osude ministra Jureňu.
To, akým kalibrom verbálnej munície sa hlavné strany sporu minulý týždeň ostreľovali, naznačovalo, že pondelok 19.11. 2007 by aj mohol byť formálne posledným dňom trojspolku Smer - SNS - HZDS. Síce všetky reálne uvažujúce hlavy v tejto krajine po skúsenostiach s rádovo asi stovkami koaličných kríz na Slovensku nad touto možnosťou iba s úškrnom mávli rukou, ale niet pochýb, že jej súdržnosť je povážlivo oslabená. Ale kedy to bolo inak...Nebývalá mlčanlivosť autorov či reproduktorov hlavných tvrdých obvinení v kauze predaj pozemkov pod Tatrami (premiér Robert Fico a jeho hovorkyňa Silvia Glendová) a aj "neutrála" v tomto spore Jána Slotu v sebe skrýva silný náboj špekulácií.
Minister Jureňa, o ktorého osud sa teraz hrá, síce medzi riadkami naznačoval, že HZDS neťahá za kratší povraz, potvrdzoval by to aj sebavedomý odchod Vladimíra Mečiara pred kamerami televízií.
Zostáva iba jedno - "dočasné prerušenie rokovania koaličnej rady" sa udialo preto, lebo: po prvé - všetky strany si zatiaľ pripravia bartrovu ponuku, čo chcú za zakopanie vojnovej sekery, po druhé - idú si prepočítať množstvo munície, ktorou môžu zasypávať zákopy protivníka až do jeho úplného zničenia alebo kapitulácie. To druhé je vlastne to isté riešenie ako to prvé. Takže na čo ten cirkus. Lebo keď už dávajú ľudu (koaličné) hry, nech dajú aj väčší kus chleba (dobre fungujúcu ekonomiku). A potom už naozaj bude politika iba dobrá zábava, a nie únavná dráma.
Peter Turčík, editor Názorov a analýz, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.