Tisícky deviatakov z minulého školského roku dostali oneskorené vysvedčenie o svojej praktickej gramotnosti v materinskom jazyku a matematiky. A výsledky druhej etapy celoštátneho testu sú nelichotivé. Pri povrchnej analýze výsledkov hyperkritický dospelý človek má chuť skríknuť : Hlúpe decká! Potom ale príde ochladnutie makarenkovských vášní a triezve uvažovanie: Keď to tie decká nevedia, tak asi na tom má podiel aj škola, rodičia. Aj keď sú v tom namočení určite aj títo nešťatní pubertiaci. Analýza s chladnejšou hlavou, lebo úplná rezignácia na city je nemožná, keď si prečítate, kde a ako deti robia chyby, dáva najhoršie vysvedčenie metodike vyučovania, potom obsahu učebníc a až potom môže prísť karhanie žiakov.
Nepozornosť, nesústredenosť a z toho vyplývajúca povrchnosť pri hľadaní správneho logického riešenia je veku primeraná. Spomeňme si na to, čo nás ako 14 -15 ročných najviac zaujímalo. Určite škola nebola na prvom mieste ani v analógovom svete a v dnešnom empétrojkovom svete, v džungli hracích konzolí, stoviek televíznych kanálov, chatu, esmesiek tobôž nie. Samé jednotky na vysvedčeniach asi stále zostanú zaujímavé aj pre decká 21. storočia, ale problém je v tom, že namemorované učivo nedokážu uplatniť pri riešení praktických úloh zo života.
V čase komunistického režimu bola povestná rodičovsko-učiteľská ( a strašne nenávidená) fráza : Učíte sa pre život, nie pre známky. Pritom sa vedelo, že je to hlúpe klamanie telom, lebo nie známky rozhodovali o tom, kto na akú strednú či vysokú školu pôjde, ale zásadne rozhodoval správny sociálny pôvod a predovšetkým známosti na správnom mieste v komunistickej funkcionárskej pavučine. Známky boli až na poslednom mieste. Dnes je to podobné: červené kádrové sito síce zmizlo, ale nahradilo ho to, koľko majú rodičia peňazí na školu. Opäť nerozhodujú vedomosti a známky, len namiesto kádrovania prišiel správny sponzoring školy. Ktože by dieťa štedrého sponzora na školu nevzal...A preto deti strácajú motiváciu niečo naozaj vedieť, lebo podstatné budú nie vedomosti ale to, či budú mať v ruke "dajaký papier" Veď tatinko s maminkou vybavia dobrú školu, ktorú stačí iba zaplatiť. ten potrebný papier už príde sám.
Motivácia ale nechýba iba žiakom. Podstatné je to, že tento štát systematicky kašle na pedagogický zbor. Učitelia nemôžu mať motiváciu za tie žebračenky, ktoré dostávajú pod krycím názvom mzda, kreatívne učiť. Kľúčom k dobrým študentom sú výborní učitelia. A tí tiež potrebujú motiváciu. Zaplaťme konečne učiteľov, lebo oni majú v rukách zásadné nástroje, ako bude vyzerať budúcnosť tejto krajiny.
Peter Turčík