Prudký prepad svetových akciových trhov 9. augusta po tom, ako BNP Paribas oznámila, že zmrazí tri zo štyroch svetových fondov, je len ďalším príkladom súčasnej klesajúcej nestability či asymetrie trhov. Znamená to, že trhy sú v poslednom čase viac náchylné na nečakané pády než na väčšie vzostupy. Denné zmeny cien akcií v období 100 pracovných dní pred 3. augustom boli nezvyčajne negatívne vychýlené v Argentíne, Austrálii, Brazílii, Číne, vo Francúzsku, v Japonsku, Kanade, Kórei, Mexiku, Nemecku, Spojených štátoch a vo Veľkej Británii.
V USA napríklad index Standard and Poor´s 500 zaznamenal v júli šesť dní pokles a len tri dni rast presahujúci 1 percento. V júni tento index stratil viac ako 1 percento počas štyroch dní a získal vyše 1 percento počas dvoch dní. Pri pohľade do vzdialenejšej minulosti 27. februára nastal gigantický jednodenný prepad vo výške 3,5 percenta a nenasledoval ostrý odraz nahor.
Pokles 27. februára sa začal jednodenným 8,8-percentným pádom šanghajského kompozitného indexu, ktorý nasledoval po správach, že by čínska vláda mohla agresívnejšie zdaniť kapitálové zisky. Takéto správy mali mať opodstatnenie len pre Čínu, ale tamojší prepad vyvolal celosvetový pokles. Napríklad Bovespa v Brazílii 27. februára klesla o 6,6 percenta a BSE 30 v Indii hneď na ďalší deň o 4 percentá. Zotavenie, ktoré nasledovalo, bolo pomalé a veľmi postupné.
V USA bola taká výrazná záporná odchýlka zaznamená len trikrát od roku 1960: pri 6,7-percentnom poklese 28. mája 1962, pri rekordnom zrútení o 20,5 percenta 19. októbra 1987 a pri 6,1-percentnom poklese 13. októbra 1989.
Mimoriadne negatívna odchýlka akciových trhov nie je nezlučiteľná s výrazným rastom cien v posledných rokoch. Trhy od roku 2003 prekonávali historické rekordy, približovali sa k nim alebo sa im aspoň veľmi dobre darilo (to platilo v Japonsku), pretože vyrovnávali veľké poklesy postupne, sériou drobných rastov.
Negatívna odchýlka nie je nezlučiteľná ani so skutočnosťou, že na akciových trhoch bol počas väčšiny tohto roku pomerný pokoj. Okrem Číny (viditeľne) a Austrálie (menej nápadne) všetky burzy v období sto dní pred 3. augustom boli charakterizované nízkymi štandardnými odchýlkami denných výnosov v porovnaní so zvyčajnými hodnotami každej krajiny.
Pokles cien amerických akcií z 27. februára bol 31. najväčším jednodenným poklesom od roku 1950. Ostatných 30 poklesov nastalo v obdobiach, keď boli ceny akcií oveľa premenlivejšie. Pokles z 27. februára teda skutočne vyčnieva - podobne ako ostatné jednodenné poklesy v poslednom čase.
Za jednou z veľkých hádaniek amerického akciového trhu v poslednom čase je nízka volatilita cien asi od roku 2004, v situácii najpremenlivejšieho rastu výnosov, aký bol kedy zaznamenaný. Rast reálnych výnosov za päť rokov v S&P 500 vytvoril v období končiacom sa prvým štvrťrokom 2007 historický rekord - hodnotou 192 %. Predtým, medzi tretím štvrťrokom 2000 a prvým štvrťrokom 2002, reálne výnosy S&P 500 klesli o 55 percent - bol to vôbec najväčší pokles od roku 1957, keď bol index vytvorený.
Dalo by sa predpokladať, že trhové ceny by mali byť premenlivé, pretože investori sa budú snažiť získať, čo táto volatilita výnosov znamená. Opakovane však zisťujeme, že akciové trhy sa riadia skôr psychológiou ako úvahami o fundamentálnych ukazovateľoch.
Stojí teda psychológia za všadeprítomnou negatívnou odchýlkou posledných mesiacov? Možno by sme sa mali pýtať, prečo je odchýlka taká negatívna. Mali by sme ju považovať len za náhodu alebo je v spojení s rekordne vysokými cenami symptómom istej nestability?
Veľké záporné výnosy však majú negatívny psychologický dosah na trhy. Ľudia stále pripomínajú 28. október 1929 alebo 19. október 1987. Veľké poklesy pútajú ich pozornosť a niektorých ľudí to prinúti, aby boli v budúcnosti ostražitejší a pripravení predávať v prípade ďalšieho poklesu.
V skutočnosti možno slabne ochota podporiť trh po jeho nečakanom poklese. "Index dôvery v nákup po poklese na akciovom trhu," ktorý zostavujeme na Fakulte manažmentu Yalovej univerzity, sa už od roku 2001 postupne znižuje a mimoriadne výrazne klesol v poslednom čase. Index vyjadruje počet ľudí, ktorí si zvolili zvýšenie ako odpoveď na otázku: "Keby zajtra Dow Jones klesol o 3 percentá, očakával by som, že pozajtra sa Dow Jones: zvýši? zníži? nezmení?" V roku 2001 si zvolilo variant zvýšenia 72 % inštitucionálnych a 74 % individuálnych investorov. V máji 2007 si zvolilo zvýšenie len 48 % inštitucionálnych a 59 percent individuálnych investorov.
Index dôvery v nákup po poklese sa možno v poslednom čase znížil vinou negatívnych správ o úverových trhoch, predovšetkým americkom "subprime" hypotékovom trhu pre nebonitných klientov, čo posilnilo obavy o fundamentálne zdravie ekonomiky.
Nemalý vplyv však môže mať aj niečo iné. Všetci vedia, že trhy zažívajú konjunktúru a všetci vedia, že ostatní ľudia si uvedomujú, že korekcia je vždy možná. Môže teda existovať základná citlivosť voči cenovým poklesom, ktorá by mohla vyvolať viacero zostupných cenových zmien, čím by posilnila znepokojenie verejnosti v otázke hospodárskych problémov a predznamenala hlbokú zmenu nálady investorov.
Robert J. Shiller je profesorom ekonomiky na University of Yale, USA
Project Syndicate, 2007
www.project-syndicate.org