Ak sa koncom roka svet na kodanskom environmentálnom summite dohodne, že obchodovať s emisiami budú musieť aj letecké spoločnosti, ceny leteniek pôjdu hore. Prepravcovia do nich premietnu to, čo budú musieť zaplatiť za emisné kvóty v aukciách. Zákazník môže a nemusí mať dobrý pocit, že podporil rozvojové krajiny, kam by mali na boj s klimatickými zmenami smerovať výťažky práve z týchto aukcií. Zároveň sa v tejto oblasti skončí doterajšia imunita aeroliniek, ktorá chýba ostatným podnikom.
Tento krok (obchod s emisiami) spolu s očakávaným rastom cien ropy, jedno, či špekulatívnym, alebo založeným na reálnom raste dopytu, prispeje k ďalšej konsolidácii v sektore, ktorý očakáva tento rok stratu deväť miliárd dolárov.
V každej kríze niekto vyhráva, pričom momentálne ide karta, samozrejme, na úkor väčších rivalov, írskemu Ryanairu. Európania totiž cestovať neprestávajú, iba škrtia rodinné rozpočty, čo sa odráža na nižších príjmoch reštauračných zariadení a hotelov a väčšej ústretovosti k malým aerolíniám. Tie by mohol ohroziť len náhly príklon k ekoturizmu, ktorý je však v Európe stále nerozvinutý a potrvá veľa rokov, kým sa to zmení. Zatiaľ môže Ryainair, ktorému hotovosť na rozdiel od konkurencie nechýba, nakupovať ďalšie lietadlá a diktovať ich výrobcom ceny. Mal by uspieť, pretože Boeing, Airbus a spol. čelia rušeniu objednávok od ostatných leteckých prepravcov, ktorým banky peniaze naďalej požičiavajú len veľmi ťažko.
Okrem slabšieho dopytu od komerčných spoločností, zápasia výrobcovia aj s opatrnejšími objednávkami od kabinetov. Ani Obama, ani Merkelová so Sarkozym nechcú v čase krízy riskovať hnev frustrovanej verejnosti a prehodnocujú vládne vojenské zákazky. Nesie to so sebou aj politické riziká, najmä, keď Washington pri obnove svojej letky zmenou pravidiel za chodu vytláča európskeho výrobcu EADS. Skôr či neskôr sa to na transatlantických obchodných vzťahoch odrazí. Pri svojej ceste z krízy sa ťažko skúšaný letecký sektor teda musí vyrovnávať s enviro aspektmi, vládnym protekcionizmom, ako aj s rastúcimi cenami ropy. Zatiaľ čo prvé dva faktory sa napádajú ťažšie, pretože štáty nimi riešia (aspoň by mali) relevantné ekologické a sociálne problémy, zdá sa, že tomu poslednému takáto ,,aura nenapadnuteľnosti chýba. Tvrdá kritika "pažravých špekulácií na trhu s ropou" z úst šéfa Medzinárodného združenia leteckých prepravcov Giovanniho Bisignaniho komentár nepotrebuje.
Milan Šebo, World Business Press OnLine, Londýn