Kedysi belgický federálny vzor spolužitia troch jazykových spoločenstiev -- valónskeho, flámskeho a nemeckého -- nikdy nebol tak blízko rozpadu ako po tohtoročných voľbách. Niekoľkoročné diskusie -- kto na koho dopláca -- a zdôrazňovanie Flámov, že oni vytvárajú 57,3 % HDP belgického hospodárstva a doplácajú na vysokú (18,5 %) nezamestnanosť Valónov ( Flámi 8,5 %) -- pripomínajú argumentáciu rozpadu Československa.
Táto polemika otvorila dvere Yvesovi Latermovi a jeho víťaznej Flámskej kresťansko-demokratickej strane v parlamentných voľbách (10. júna) a prehĺbili rozdielnosti vo videní budúcnosti spoločného federálneho Belgického kráľovstva. Yves Laterme, 46-ročný právnik, senátor a bývalý euroúradnik, nedokázal od vyhlásenia výsledkov volieb vytvoriť vládnu koalíciu a koncom minulého týždňa to vzdal.
Podľa prieskumu verejnej mienky až 75 % Bruselčanov bolo proti tomu, aby bol Leterme predsedom vlády, a teda je asi politikom, ktorý rozdeľuje Belgicko. Napokon túto antifederálnu črtu si vyslúžil presadzovaním flámskych záujmov či výpadmi proti Valónom, že nie sú schopní sa naučiť holandčinu (ktorou hovoria Flámi).
Až 60 % Flámov volilo strany, ktoré zdôrazňujú samostatnosť Flámska alebo aspoň chcú konfederáciou. Belgicko od svojho vzniku (1830) bolo budované na kohabitácii a rovnováhe záujmov troch spoločenstiev a našťastie tvorcovia ústavy určili 2/3 parlamentnú väčšinu potrebnú na zmeny alebo reformy federálneho štátu.
Laterme sa pokúšal o oranžovo modrú koalíciu zloženú zo štyroch liberálnych a kresťansko demokratických strán, ktorá disponuje len 81 poslancami v 150-člennom parlamente, a teda potrebovala aj súhlas valónskych poslancov na zásadné zmeny. Táto federálna poistka, ktorá zabezpečuje rovnováhu záujmov spoločenstiev, je od roku 1970 doplnená princípom paritnej federálnej vlády -- 7 Flámov a 7 Valónov a zásadou dvojitej väčšiny -- t. j. jazykovej väčšiny. Okrem tejto výnimočnosti belgického politického systému je nepísaným pravidlom, že predseda vlády je väčšinou z flámskej komunity (60 % belgickej populácie) a Valóni získavajú iné výhody.
Táto džentlmenská dohoda prestala po voľbách platiť a Flámi chceli všetko, bez kompromisov. Vznikli dve sociálno-ekonomické vízie Belgicka. Valónska -- podporujúca existujúci federálny sociálny a antiliberálny systém a proti nej stojí flámsky liberalizmus a antisociálny model. Laterme ako designovaný premiér prehral a reformy budú musieť prejsť dlhodobejšou diskusiou.
Naproti tomu v Belgicku panuje zhoda v otázkach problematiky plnenia maastrichtských kritérií a federálneho rozpočtu, ako i jednoduchých politických priorít. Flámi budú musieť zľaviť zo svojich 91 požiadaviek a Valóni by mali byť viac ústretovejší ku kompromisom.
V konečnom dôsledku Latermeho Flámska kresťansko- demokratická strana (CD&V) je kľúčom k politickej stabilite Belgicka podobne ako nevyhnutné stlmenie rastúcich separatistických vášní flámskej extrémnej pravice -- Flámsky záujem (Vlaams Belang). Súčasne je nevyhnutné prebudiť a koncentrovať záujem Valónov na novú modernizáciu belgických inštitúcií.
Belgicko má za sebou už vyše 175 rokov svojej existencie, ktorá bola poznamenaná jazykovou rôznorodosťou, konfliktnosťou v náboženských otázkach a tiež politickými spormi. Belgicko napriek tomu dokázalo, že sila krajiny je v jednotne, a tá je aj rozhodujúca pre budúcnosť Belgicka. Naostatok ekonomické prepojenie Belgicka, Holandska a Luxemburska (1948) sa stalo prazákladom terajšej Európskej únie.
StoryEditor