Európska únia je oslavou rozmanitosti, je skutočne multikultúrna. Napriek tejto jej rôznorodosti ale máme spoločné stáročné hodnoty, ktoré sú overené časom a tvoria základ západnej civilizácie.
Európsky rok medzikultúrneho dialógu 2008 je pre všetkých Európanov výzvou, aby objavili prospešnosť nášho bohatého kultúrneho dedičstva a čerpali poznanie z rôznych kultúrnych tradícií. Je pre nás všetkých príležitosťou na zamyslenie a uznanie, že pokiaľ sa má naša spoločnosť v 21. storočí uberať mierovou a dôstojnou cestou, vzájomné porozumenie a rešpektovanie druhého musia v EÚ zaujať ústredné miesto.
Nepoznanie "toho druhého" je podľa mňa hlavnou hrozbou pre ďalší vývoj EÚ. Medzikultúrny dialóg je základným nástrojom na prelomenie bariér, ktoré vyplývajú z nepoznania a predsudkov. Potrebujeme si otvoriť myseľ a srdcia, aby sme spoznali, že hlboko v nás sú spoločné hodnoty, ktoré nás v našej rozmanitosti zjednocujú.
Zjednocovanie inštitúcií a národov kontinentu s rozmanitými životnými hodnotami, zvykmi a tradíciami je nepochybne kultúrnym úsilím. Jean Monnet, zakladateľ modernej Európy, začína svoje pamäti vetou: "Nous ne coalissons pas des Etats, nous unissons des hommes". ("Nevytvárame alianciu štátov, ale spájame ľudí.") Spájať ľudí je omnoho náročnejšie, súčasne však dôležitejšie, než vytvárať aliancie štátov!
Prvotné Európske spoločenstvo sa pred päťdesiatimi rokmi vytváralo v súvislosti s uhlím a oceľou. Počas nasledujúcich rokov získalo v činnosti Spoločenstva prevahu poľnohospodárstvo, rozvoj vnútorného trhu a v poslednom období zavedenie spoločnej meny. Avšak pri pohľade dopredu na svet, ktorý je poznamenaný intenzívnou hospodárskou súťažou v globálnej znalostnej ekonomike (kde však medzi niektorými skupinami ľudí pretrvávajú nezhody svedčiace o istých hlboko zakorenených sociálnych, náboženských a kultúrnych problémoch), sa kroky EÚ budú musieť sústrediť na niektoré nové oblasti: vzdelávanie, medzikultúrny dialóg a občianstvo.
"Multikulturalizmus" nášho kontinentu je už realitou aj v mnohých hospodárskych subjektoch a je potrebné mu venovať pozornosť. Spoločnosti, v ktorých sa pestuje medzikultúrny dialóg, majú osoh z otvorenej a podnetnej atmosféry, ktorá môže prispieť k produktivite a ziskovosti, kým tam, kde sa pripúšťa, aby sa medzi zamestnancami šírili nezhody alebo nepriateľstvo, existuje tendencia k nižšej stimulácii a efektivite.
Táto rozmanitosť kontinentu nie je hrozbou -- je skôr liekom na stagnáciu a strnulosť. Je príležitosťou prejaviť zvedavosť, učiť sa, konfrontovať sa a prejaviť uznanie. Rozmanitosť je nepochybne jednou z našich najväčších výhod, keďže môže podporovať tvorivosť a inovácie, ktoré sú v dlhodobom horizonte hnacou silou hospodárskeho rastu a zamestnanosti.
Medzikultúrny dialóg je preto dlhodobou prioritou pre každého z nás jednotlivo, ako aj pre naše spoločenstvá a krajiny a pre Európsku úniu ako celok. Dialóg nie je znamením slabosti, ale znamením zrelosti. Európska komisia sa zaväzuje, že bude v nasledujúcich rokoch napĺňať udržateľnú stratégiu pre medzikultúrny dialóg.
Aby však bolo možné prelomiť existujúce bariéry a skutočne si ctiť ľudskú dôstojnosť v našich rozmanitých multikultúrnych spoločnostiach, je potrebná aktívna účasť každého jednotlivca žijúceho v EÚ. Platí to najmä pre mladšiu generáciu, čo vysvetľuje skutočnosť, že veľa podujatí v rámci roka medzikultúrneho dialógu sa zameriava na aktívnu účasť mladých ľudí. Povzbudením sú pre mňa výsledky nedávneho celoeurópskeho prieskumu verejnej mienky, v ktorom sa ukázalo, že veľmi vysoký podiel Európanov (83 %) súhlasí s názorom, že medzikultúrny dialóg je prínosný, a to najmä pre mladú generáciu.
Stavajme na tomto pozitívnom postoji a urobme z prelomenia bariér medzi obyvateľstvom žijúcim v EÚ našu spoločnú prioritu na rok 2008. Neuspokojujme sa len s existovaním popri sebe, ale usilujme o skutočné spolunažívanie v úcte a vzájomnom porozumení!
Ján Figel', komisár EK, Brusel
StoryEditor