Skúsme si povedať, čo je to skutočná ekonomika a čím sa odlišuje od bludov. Matematici a fyzici nemajú radi ekonómov, lebo majú neformálny vzťah k výskumom, a konštruujú modely, ktoré v porovnaní s matematickými či fyzikálnymi modelmi nedokonale opisujú realitu. Psychológovia, sociológovia a iní vedci, ktorí pracujú v oblasti spoločenských vied, nie vždy majú radi ekonómov preto, lebo používajú veľa čísel tam, kde ich vraj netreba.
Ekonómovia často hovoria síce úplne protikladné a opačné veci, lenže ekonómia je dosť vážna veda, ktorá má hypotézy, modely. Z experimentálneho alebo kvázi experimentálneho overovania týchto hypotéz sa vytvárajú teórie. Je to veda o spoločnosti, a preto získavané údaje nemajú vždy dokonalú kvalitu a je v stave ako fyzika pred niekoľkými storočiami. Namiesto jednej teórie existuje niekoľko čiastkových teórií. Ekonómovia sú však súčasťou systému, ktorý merajú. A tu platí zrejme názor fyzika Wernera Heisenberga -- nedá sa presne zmerať ten systém, ktorého súčasťou je ten, kto meria.
Oblasť ekonómie predstavuje sama osebe veľmi efektívne a konkurujúce vedecké prostredie. Ekonómovia sa snažia byť čestní. Ak niekto objaví niečo nové, získa nielen morálnu, ale aj finančnú reputáciu. Ak niekto príde s niečím, čo sa nedá opätovne zreprodukovať, stráca reputáciu a meno. Niektorí z ekonómov, ktorí nepresvedčili kolegov, sa stali objektmi kritiky, ako napríklad známy ekonóm Steven D. Levitt za knihu Freakonomics (Špekonómia). Vo vedeckých kruhoch sa objavili špekulácie kvôli technickým nedostatkom jeho prác. Na Slovensku niektoré osoby, ktoré generujú názory na ekonomické problémy, sa často nielenže neodvolávajú na literatúru, ale dokonca ani na žiadne overené fakty. Tvrdia: "Je to tak a basta!" Nepresvedčí ich žiadna štatistika a ani argumenty. Bez ohľadu na to, ich názory so scenármi typu "strach, hrôza a boj", bez prekážok cirkulujú v spoločnosti. Čím väčšia hlúposť, tým je populárnejšia.
V čom je podstata ekonómie a jej rozdiel od iných spoločenských vied, ktoré pracujú s formálnymi metódami? Po prvé, modely, ktoré konštruujú ekonómovia, posudzujú racionálnych ekonomických jedincov. Znamená to, že človek, domácnosť alebo firma niečo maximalizuje. Nemusí to byť úplne racionálna ekonomická jednotka. Má určité obmedzenia ako napríklad pamäť, obmedzené množstvo výpočtovej techniky, nemusí poznať, čo všetko existuje v prírode alebo spoločnosti. Bez ohľadu na to, pri obmedzených zdrojoch, niečo maximalizuje.
Po druhé, cieľom autora modelu je určiť takzvanú rovnováhu, predpovedať, ako títo jedinci konajú a čo sa v dôsledku toho stane. Znamená to, že model by mal mať vlastnosti umožňujúce predpovedať. Vďaka určitým predpokladom môžeme neskôr dostať výsledky. Okrem toho, podľa parametrov modelu, môžeme hovoriť o výsledkoch.
Po tretie, ekonómia kladie akcent na efektívnosť. Ekonómov zaujíma nielen to, prečo svet funguje určitým spôsobom, ale najmä to, ako veci zmeniť, aby fungoval ešte lepšie. Ak niečo napríklad nefunguje, kladú si otázky, či ten-ktorý druh rovnováhy je efektívny, alebo nie. Pýtajú sa na to, prečo je systém kontraktov neefektívny, či sú súdy zaujaté a podobne. Ďalším dôvodom môže byť to, že racionalita ľudí má isté obmedzenia, lebo ľudia nemajú k dispozícii dostatok informácií. Aj tu platí známy výrok Wernera Heisenberga: Len málo z nás vie, ako veľa treba vedieť, aby si pochopil, ako málo vieš.
Vladimír Bačišin, ekonomický poradca