Na minulotýždňovom zasadnutí Výboru pre občianske slobody v EP ma veľmi nepríjemne prekvapili najmä vystúpenia kolegyne a kolegu z SMK, ktorí tvrdili, že sa u nás výrazne zhoršuje situácia vo vzťahu k maďarskej menšine. Svoje výroky nepodložili žiadnymi konkrétnymi faktmi, ale o to viac emóciami. Áno, emócie sú, žiaľ, to, čo prevláda momentálne na našej politickej scéne v téme slovensko-maďarských vzťahov. Sú to však najmä "emócie" medzi niektorými predstaviteľmi dvoch politických zoskupení, a nie medzi "obyčajnými ľuďmi". Obyčajní ľudia, bez ohľadu na sociodemografické a etnické markanty, si želajú, aby politici riešili problémy ekonomiky, zdravotníctva, sociálnych vecí, regionálneho rozvoja, školstva či životného prostredia. Tieto témy bytostne zaujímajú všetkých občanov a sú dôležité pre dobre a spravodlivo fungujúcu spoločnosť. Tieto témy sa nedajú riešiť inak pre väčšinu a inak pre menšiny, pretože napríklad nezamestnanosť či zvyšovanie cien elektriny a plynu nemajú národnostné preferencie.
Je zrejmé, že minimálne dva politické subjekty na Slovensku našli svoje 10-percentné voličské základne najmä vďaka preferencii národnostnej príslušnosti. Nie je to veľa, ale ani málo. Jednému z tých subjektov už percentá začali klesať. Verím, že ako dôsledok nesúhlasu s politikou nového vedenia. Horšie to vyzerá v tom druhom prípade. Tam je vedenie a spôsoby jeho správania prakticky chronicky nemenné a voličskej základni to neprekáža. Otázkou je, ktorá z tých dvoch skupín voličov je zodpovednejšia a má skutočný záujem o zmenu kvality väčšinovo-menšinových vzťahov, a nie len o hľadanie nepriateľa.
Monika Flašíková-Beňová, poslankyňa Európskeho parlamentu (Smer-SD)
StoryEditor