Parkoviská v Čachticiach sú v lete 2008 plné, aj keď väčšina vodičov mieri nahor k zrúcaninám hradu. Jeho návštevnosť vyvolaná filmom o grófke Báthoryovej je veľká. Návštevný zošit sa vypíše za týždeň. "Je to škandál, že sídlo svetoznámej Bátoryčky je v takomto stave," rozhorčuje sa jedna skupina. Ministerstvo kultúry síce vyčlenilo nejaký milión korún, hovorí miestna obyvateľka, ale to je iba akoby nám dalo sto korún a poslala nás opiť sa, približuje kúpnu silu koruny. Nedala, ale aj tak ideme do pizzerie. Pochúťku a la Bátory našťastie nemajú. Nebudú sa po grófke vo všetkom opičiť, aj keď z nej vo filme urobili skoro svätú ženu. Objednávam si pizzu bryndzu, ale pirohy "Tatrín" by ma uspokojili viac. Na námestí je totiž fara a na nej pamätná tabuľa. Hovorí, že 10. augusta 1847 tu bolo valné zhromaždenie literárneho spolku Tatrín, ktoré riešilo otázky spisovnej slovenčiny. Boli tu Ľ. Štúr, J. Francisci, J. M. Hurban, J. Kalinčiak, M. M. Hodža a ďalší. Kodifikovanie štúrovskej slovenčiny malo vtedy za sebou už viaceré etapy i Štúrovo dielo Nárečia slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí. Slovenčina sa teda rodila aj v Čachticiach a tento fakt by mal vystúpiť z tieňa zlovestnej grófky tým skôr, že tento rok si pripomíname 160. výročie zaniknutia Tatrína. Napriek tomu spolok splnil svoj účel. Navyše, keby neboli Štúr a jeho druhovia kodifikovali slovenčinu, pozerali by sme Jakubiskov film v anglickej alebo maďarskej verzii a Franco Nero by v ňom nemohol pohybovať perami spôsobom, ktorý mi pripomína nárečia slovenskuo.
Štefan Luby je predsedom SAV