V histórii poľovníctva na Slovensku -- tak ako v zahraničí -- sa uplatňuje poľovnícka štatistika, v rámci ktorej sa dlhodobo spracúvajú potrebné informácie o poľovníctve a obhospodarovaní zveri u nás. Obsahujú mnoho aktuálnych informácií napr. o poľovnej ploche, vlastníckych vzťahoch, love zveri a. i.
V minulosti sa v bývalom Lesníckom výskumnom ústave vo Zvolene údaje spracúvali formou tabuľkových prehľadov. V roku 1997 -- 1998 výskumníci spracúvali poľovnícke údaje v špeciálnom programe databázy MS Access, čím sa všetko urýchlilo a zefektívnilo. Súčasne začali výskumníci pripravovať zobrazenie poľovníckych údajov pomocou geografického informačného systému (GIS), pričom jeho geodatabázy predstavujú moderný spôsob spracovania, vyhodnotenia a grafického zobrazenia údajov určitého územia. Geografický informačný systém pracuje s údajmi viazanými na geografickú polohu a zobrazenými pomocou digitálnych vrstiev. Umožňujú spracovať rozličné druhy informácií, ktoré sa inak nedajú vyhodnotiť. Technológie GIS spájajú databázové, operačné, štatistické analýzy s vizualizáciou a geografické analýzy.
Pri tvorbe poľovníckej databázy sa spracúvajú údaje poľovníckej štatistiky zo všetkých revírov Slovenska. Vytvorenie geodatabázy si vyžiadalo vytvoriť tri časti: atribútovú časť -- poľovníckej databázy údajov, geografickú časť -- vrstvu poľovných revírov a ich vzájomné prepojenie. Okrem polygónovej vrstvy hraníc poľovných revírov Slovenskej republiky sa podobne vytvorila aj vrstva hraníc súčasných poľovných oblastí podľa platnej vyhlášky ministerstva pôdohospodárstva.
Vytvoreniu projektu poľovníckeho GIS predchádzalo roku 2005 vypracovanie tzv. pilotného projektu -- modelového riešenia geodatabázy údajov o poľovných revíroch v okrese Považská Bystrica. Okrem iných prác sa v roku 2007 pracovalo na zakreslení hraníc všetkých poľovných revírov na Slovensku (1 807 revírov) do podkladových máp, ktoré sú sústredené v Národnom lesníckom centre vo Zvolene. V roku 2007 sa podľa časového harmonogramu má dokončiť vektorizácia hraníc na podkladových vrstvách (mierka min. 1:10 000) a spracovanie polygónových vrstiev hraníc poľovných revírov, ich uloženie do geodatabázy, vybudovanie topologických vzťahov s kontrolou a korekciou hraníc.
Vrstvy hraníc revírov sa pomocou internetu sprístupnia obvodným lesným úradom. Spojitá vektorová mapa poľovných revírov sa prepojí na údaje poľovníckej štatistiky a otestuje sa plnohodnotná internetová aplikácia tak, aby celý projekt sa od roku 2008 sprístupnil určenému okruhu používateľov ministerstvom pôdohospodárstva.
Všetky údaje z poľovníckeho GIS bude možné pre oprávnený okruh používateľov graficky zobrazovať a analyzovať na rozličných úrovniach mierky (revíry, okresy, poľovné oblasti a lokality, kraje). Vzájomným prekrývaním vrstiev poľovníckeho GIS bude možné skúmať súvislosti medzi jednotlivými skupinami údajov (vzťah medzi jarnými a normovanými stavmi zveri a plnením plánu lovu, súvislosti medzi početnosťou zveri, výškou jej lovu a jej trofejovou kvalitou a. i.).
Rozsiahle možnosti využitia sú pri prepojení jednotiek s vrstvou priestorového rozdelenia lesa (údaje o drevinovom zložení, veku, zakmenení, typológii lesných porastov apod.). Systém možno využiť aj na zisťovanie klimatických, geologických, biologických a zoologických pomerov, možno vytypovať vhodné lokality na výstavbu poľovníckych zariadení, zverníc, bažantníc a využiť systém aj na ďalšie poľovnícke účely.
Ladislav Finta, lesnícky expert
StoryEditor