V polovici septembra nadobudlo platnosť júlové motu proprio (druh pápežského dekrétu) Benedikta XVI., ktorým rozširuje možnosti slávenia tridentskej liturgie. Tá sa v katolíckej cirkvi slávila štyristo rokov, až kým po II. vatikánskom koncile (1962 -- 1965) nedošlo k reforme liturgie. Starobylú omšu bolo možné slúžiť aj naďalej, ale len so súhlasom diecézneho biskupa.
Nový pápežský dokument umožňuje sláviť podľa tridentskej liturgie nielen omšu, ale aj ďalšie sviatosti. "Farári sú tu postavení do pozície, v ktorej nemajú veľký ,manévrovací´ priestor, či majú alebo nemajú vyhovieť žiadosti spoločenstva: pápež ich v motu proprio dôrazne žiada, aby im vyhoveli. Avšak diecézni biskupi sú postavení do ešte zložitejšej situácie: majú pripraviť kňazov na takéto liturgické slávenia, hoci to motu proprio výslovne nespomína. Jednoducho Benedikt XVI. nekompromisne postavil diecéznych biskupov i kňazov pred nové a možno aj neľahké úlohy," píše v komentári k pápežovmu dokumentu, ktorý vyšiel v odbornom časopise Tribunál, profesor cirkevného práva Ján Duda.
Prečo sa pápež rozhodol pre tento krok? Benedikt XVI. ešte ako kardinál Ratzinger vo svojej autobiografii z roku 1997 vyjadril rozčarovanie z toho, že pokoncilová liturgia bola postavená proti tridentskej liturgii. "Čo bolo posvätné pre predchádzajúce generácie, zostáva posvätným a veľkým aj pre nás," píše v liste biskupom pripojenom k motu proprio, v ktorom ozrejmuje dôvody vydania dokumentu a vyvracia dve základné obavy. Nejde o popretie reformy II. vatikánskeho koncilu a pokoncilová liturgia ostáva naďalej riadnou formou slávenia. Zároveň Benedikt XVI. odmieta strach z toho, že veriaci sa vo farnostiach budú deliť na základe toho, kto na akú omšu chodí.
Pápežovo rozhodnutie je ústretovým krokom k lefébvristom, nasledovníkom francúzskeho biskupa Marcela Lefébvra, ktorý nesúhlasil s reformou liturgie a ďalšími zmenami po koncile. Mimo katolíckej cirkvi sa ocitol po tom, čo bez súhlasu Vatikánu vysvätil štyroch nových biskupov. Dokument je veľkým gestom aj smerom k skupinám veriacich, rozšíreným najmä vo Francúzsku, ktoré síce prijali zmeny po koncile, ale naďalej ostali nadviazané na tridentskú liturgiu a chodili na omše k lefébvristom.
K dokumentu zaznievajú viaceré výhrady. V talianskom denníku Il sole 24 ore sa proti nemu ozval rešpektovaný kardinál Carlo Maria Martini. K nemu sa pridali aj ďalší biskupi. Na možné negatívne dosahy Motu proprio poukázala aj asociácia talianskych liturgistov, ktorá združuje profesorov liturgiky na pápežských univerzitách a teologických fakultách. Naopak, pápežovo rozhodnutie bráni kardinál Dario Castrillon Hoyos, predseda pápežskej komisie Ecclesia Dei, ktorá má na starosti dialóg s lefébvristami, predseda konferencie talianskych biskupov Angelo Bagnasco či britský kardinál Keith O´Brien. Krok Benedikta XVI. ocenil aj pravoslávny ruský patriarcha Alexej II.
Na Slovensku vyvíjal už dlhší čas iniciatívu v súvislosti si slávením tridentskej liturgie Slovenský kruh Leva XIII., ktorý sa po vydaní Motu proprio obrátil na arcibiskupa Jána Sokola s prosbou o zabezpečenie prístupu k tejto liturgii. Členovia kruhu už pripravili aj inzerát, v ktorom všetkých veriacich, ktorí majú záujem o slávenie tridentskej liturgie vyzývajú, aby sa obrátili na svojich kňazov a biskupov.
Nakoľko sa tridentská liturgia nanovo ujme a aké budú dosahy jej liberalizácie, sa ukáže v priebehu niekoľkých mesiacov, keď sa pápežovo rozhodnutie bude uvádzať do praxe. Benedikt XVI. vyzval biskupov, aby ho o tri roky o situácii informovali a on chce ísť v zvovuzavádzaní tejto liturgie osobným príkladom.
Imrich Gazda, spolupracovník HN, Rím -- Vatikán