Niektorí ľudia si mysleli, že zvolením Baracka Obamu sa pre Ameriku všetko obráti k lepšiemu. Pretože sa tak doteraz nestalo, ani po schválení zákona o mohutnej stimulácii a predložení nového programu na riešenie fundamentálneho problému bývania a niekoľkých plánov na stabilizáciu finančnej sústavy, časť ľudí už dokonca začína Obamu a jeho tím obviňovať.
V skratke -- stimul americkú ekonomiku posilní, ale pravdepodobne nie až tak, aby obnovil rázny rast. To je zlá správa aj pre zvyšok sveta, lebo dôrazné celosvetové oživenie si vyžaduje pevnú americkú ekonomiku. Naozajstné slabiny Obamovho programu oživenia ale nie sú v stimulačnom balíčku, ale v jeho snahách o oživenie finančných trhov.
Americké neúspechy ponúkajú významné ponaučenia pre štáty, ktoré majú alebo budú mať problémy s bankami:
l. Oddialenie reštrukturalizácie bánk vyjde draho.
2. Vlády nerady priznajú celkovú výšku, preto bankám dajú iba toľko, aby prežili, nie aby sa uzdravili.
3. Dôvera je dôležitá, ale musí sa opierať o zdravé základy. Politiky sa nesmú zakladať na fikcii, že boli rozdané zdravé pôžičky, že keď sa dôvera obnoví, tak sa potvrdí prezieravosť popredných predstaviteľov a regulátorov finančného trhu.
4. Od bankárov sa dá očakávať, že budú konať vo vlastnom záujme na základe stimulov. Zvrátené stimuly vyvolali nadmerné podstupovanie rizík a banky, ktoré sú pred bankrotom, ale priveľké na to, aby skrachovali, budú riskovať ešte viac. S vedomím, že vláda v prípade potreby škody napraví, budú odsúvať riešenie hypoték a vyplatia miliardy v bonusoch a dividendách.
5. Socializácia strát a privatizácia ziskov je ešte znepokojivejšia než dôsledky znárodnenia bánk. Americkí daňovníci robia čoraz viacej horší a horší obchod. V prvom kole peňažných infúzií dostali za každý dolár, ktorý zaplatili, aktíva v hodnote 67 centov (aj keď tieto aktíva boli takmer určite nadhodnotené a rýchlo na hodnote strácali). V priebehu posledných finančných infúzií ale Američania podľa odhadov za každý dolár dostávajú asi tak 25 centov. Zlé podmienky obchodu vyústia v rozsiahle národné zadlženie v budúcnosti. Jedným z dôvodov, prečo nám vnucujú zlé podmienky, je, že keby sme za svoje peniaze dostali spravodlivý diel hodnoty, boli by sme teraz už dominantným akcionárom prinajmenšom v jednej z veľkých bánk.
6. Nezamieňajte si zachraňovanie bankárov a akcionárov so zachraňovaním bánk.
7. Ekonomika stekajúcich kvapôčok nikdy neuspela. Nalievanie peňazí do bánk nepomohlo vlastníkom domov: stále pribúdajú zabavené domy kvôli nesplácaniu hypoték. Keby došlo k pádu AIG, mohlo by to poškodiť niektoré systémovo dôležité inštitúcie. Lenže radšej sme sa mali dajako vyrovnať s bankrotom AIG než hazardovať s viac ako 150 mld. USD a dúfať, že časť z nich zostane tam, kde sú potrebné.
8. Americkú finančnú sústavu do terajších ťažkostí vrhol nedostatok transparentnosti a tak ju ani nemôže zachrániť. Obamova vláda sľubuje, že prevezme straty, aby presvedčila hedgeové fondy a ďalších súkromných investorov na odkúpenie zlých aktív bánk. To však nenastolí "trhové ceny", ako tvrdí administratíva. Ak bremeno strát nesie vláda, ide o pokrivené ceny. Banky už straty majú a ich výnosy teraz idú na úkor daňových poplatníkov. Vtiahnuť do hry hedgeové fondy ako tretiu stranu znamená iba nárast ceny.
9. Je lepšie pozerať sa do budúcnosti, zameriavať sa na znižovanie rizikovosti nových úverov a zabezpečiť, aby peniaze vytvárali čerstvú schopnosť požičiavať. Čo bolo, bolo. Ako referenčný bod môže byť, že 700 mld. dolárov poskytnutých novej banke a desaťnásobne pákovo posilnených by mohlo financovať nové pôžičky vo výške asi 7 biliónov USD.
Éra, keď sa verilo, že je možné niečo vytvoriť z ničoho, by mala byť už minulosťou. Krátkozraké reakcie politikov -- veriacich, že im prejde obchod, ktorý je dosť malý na to, aby potešil daňových poplatníkov, a dosť veľký na to, aby potešil banky -- problém iba predĺži. Na obzore je slepá ulička. Bude treba viac peňazí, no Američania nemajú chuť ich dať -- rozhodne nie za podmienok, ktoré sa teraz ponúkajú. Studňa peňazí možno vysychá a to isté sa môže stať s legendárnym americkým optimizmom a nádejou.
Joseph E. Stiglitz