StoryEditor

Kde začať so šetrením

30.07.2009, 00:00

V septembri, možno v auguste, by sme sa  v materiáli z pera Ministerstva financií SR mali dozvedieť, aké úspory vláda pripravuje v tohtoročnom štátnom rozpočte. Na verejnosť zatiaľ prenikajú informácie skôr o tom, kde vláda šetriť nebude, ako o tom, kde skutočne uberie. Tak sme sa pred pár dňami od hovorcu Šmála napríklad dozvedeli, že šetriť sa nebude na platoch zamestnancov verejnej správy. Nie je prekvapujúce, že to hovorí práve hovorca ministra financií, ktorý svojim zamestnancom v ústredí minulý rok zvýšil priemerne platy o 22,5 %.

O škrtaní pracovných miest pritom už hovoril aj tajomník ministra František Palko. Na mysli mal neobsadené tabuľkové pracovné miesta, na ktoré si ministerstvá nárokujú mzdové výdavky. V minulom roku bolo neobsadených 6 000 pozícií. Zrušenie týchto miest by zjavne nenarušilo výkon verejnej správy, veď rozpočtové organizácie pracujú s takýmto neobsadeným počtom už niekoľko rokov za sebou.

Pri priemerných mzdových nákladoch na jedného zamestnanca vo výške 38-tisíc Sk by ročná úspora takto zrušených miest dosiahla 2,7 mld. Sk. Pre verejné financie by to bolo lacné šetrenie, veď na rozdiel od zrušenia obsadených pracovných miest by nevznikli "odborárske" náklady v podobe výplaty trojmesačného odstupného. Neexistujúci zamestnanci by tiež nepoberali dávky v nezamestnanosti či v hmotnej núdzi. Uskromniť by sa však museli ministri, pretože mzdové prostriedky neobsadených pracovných miest používali na výplatu odmien. Avšak desaťpercentný medziročný prepad daňových príjmov štátneho rozpočtu by mal byť dostatočným dôvodom na takéto "uskromnenie".

Podobný krok plánuje aj české ministerstvo financií, kde sa uvažuje o zrušení 13 000 neobsadených miest. V mzdovej politike však plánuje aj zmrazenie platov vo verejnej správe. České ministerstvo zároveň uvažuje o zavedení paušálnych úspor na ministerstvách vo výške 5 až 20 % z prevádzkových nákladov, pričom bude na rozhodnutí každého ministra, kde dané prostriedky ušetrí. Na rozdiel od centrálneho šetrenia formou zastavenia nákupu napríklad kopírok, je takýto prístup efektívnejší. Ministri majú lepšie informácie o tom, kde sa dá ušetriť bez ohrozenia chodu rezortu. Samozrejme, že k šetreniu dôjde len vtedy, ak budú ministri motivovaní zvýšením či znížením ich miezd, v prípade nenaplnenia požadovaných úspor.

Nech už vláda zvolí akúkoľvek metódu šetrenia na prevádzkových výdavkoch, jej odkladanie každým dňom zvyšuje hodnotu štátneho dlhu pripadajúceho na každého občana Slovenska.

Radovan Ďurana, analytik INESS

22. máj 2022 03:30