Naším vstupom do najsilnejšej regionálnej medzinárodnej organizácie EÚ došlo aj k zmene nášho hodnotenia zahraničnopolitických udalostí, ku ktorým patria i parlamentné a prezidentské voľby v Rusku.
Ruska federácia nemá od svojho vzniku vypracovanú koncepciu reagujúcu na nastolenie nového medzinárodného poriadku. Už v roku 1990 G. Bush senior vyhlásil, že "nič nemôže nahradiť morálnu autoritu USA a táto autorita nemôže byť účinná bez sily, nový medzinárodný poriadok prešiel prvou skúškou". Po týchto vyhláseniach nasledovali jednostranné vojenské akcie USA bez mandátu OSN a bez súhlasu OSN (Irak 2003). Isteže, v tom období Rusko riešilo krízu jednotného štátu a výsledkom bolo kreovanie Ruskej federácie, ale to je už história. Ani koncepcia národnej bezpečnosti Ruska (2000) nezohľadňuje nové rýchlo sa meniace geopolitické súvislosti, ako i globalizáciu, čo vedie a povedie k neúspešným pokusom Kremľa zvrátiť tento proces.
Silová rétorika Ruska na kroky americkej diplomacie je neúčinná a apelovanie na dodržiavanie medzinárodného práva je už nereálne. Hegemón medzinárodnej politiky, USA, určujú pravidla hry v medzinárodných vzťahoch, Rusko a EÚ sa podriaďujú ich vôli.
Paradoxom ruských parlamentných a prezidentských volieb je kontinuita tejto neúčinnej ruskej zahraničnej politiky, nastolenej v druhej polovici 90. rokov. Riešenie vnútorných problémov Ruska v horizonte 20 rokov bude kľúčovou prioritou každej vlády. V tomto kontexte Rusko nebude mať finančné prostriedky na zásadnú obnovu zbrojného priemyslu, aby udržalo krok s USA a bolo rovným partnerom v medzinárodných vzťahoch.
EÚ bude v dlhodobom horizonte preberať líderstvo v medzinárodných vzťahoch od USA a už dnes vidno zmenu postojov medzi EÚ a Ruskom. A to je dôvod, prečo Rusko prehodnocuje svoje možnosti vplyvu v medzinárodných organizáciách (napríklad OBSE) v prospech budovania a posilňovania lobistických skupín v Bruseli.
Aj preto sú dnes neopodstatnené úvahy o ruskom vstupe do únie a budovaní silnejších spoločných inštitúcii z dvoch dôvodov. Ruská federácia a jej vnútorná politika nie sú po voľbách kompatibilné s demokratickými kritériami uznávanými EÚ, čo sa prenáša i do rozdielneho hodnotenia zahraničnopolitických udalosti. Áno, pre Rusko je zaujímavý nórsky model spolupráce s EÚ, ktorý sa riadi pragmatickým prístupom: využívať najviac výhod s čo najmenšími záväzkami.
Rusko potvrdzuje, že zahraničná politika je pokračovaním vnútornej politiky inými prostriedkami. Dlhodobá tendencia vytvárania "ruského modelu demokracie", ktorý je charakterizovaný riadením štátu nečitateľnými ekonomickými skupinami (Gazprom), upevňujúci silové zložky štátu na úkor občianskych, povedie k spomaleniu hodnotového približovanie sa medzi Ruskom a EÚ. Rozdielne hodnotenie demokracie a jej princípov povedie k pravdepodobným konfliktom medzi Ruskom a úniou, čo si už dnes vynucuje zmenu ruskej zahraničnej politiky. V tomto duchu hodnotil voľby v Rusku aj predseda EK José Barroso, keď zdôraznil, aby boli rešpektované spoločné hodnoty demokracie.
Výsledok parlamentných a prezidentských volieb bude mať aj iný synergický efekt. Voľby posilnili centralizáciu politickej moci do Moskvy. Rusko sa pritom nevyhne európskej tendencii pokračovania fragmentácií národných štátov a je pravdepodobné, že dôjde k ďalšiemu deleniu územia. Naopak, v tých krajinách EÚ, ktoré posilňujú vplyv regionálnych štruktúr, je oveľa silnejšia tendencia byť súčasťou jednotného štátu. Ruské obavy z Kosova sú opodstatnené hlavne vo vzťahu k obyvateľom samostatných republík RF a ich odštiepeniu od nej.
Nový prezident Medvedev nepredstavil v predvolebnom boji dlhodobú víziu RF, ale ani sám nepôsobí dojmom vizionára. No to ani nepotrebuje, pretože Rusko bude riešiť kroky v domácej a zahraničnej politike podľa záujmov skupiny okolo Gazpromu. Tento vplyv bolo vidieť už počas Medvedovej návštevy Srbska, kde Rusko ponúklo Srbsku obranu územnej celistvosti Srbska výmenou za podpis zmluvy s Gazpromom. Aj to je nový štýl ruskej diplomacie: niečo za niečo, bez dlhých emotívnych prejavoch o jednote.
Aké Rusko potrebujeme? Predovšetkým demokratické, prosperujúce, stabilné a kooperujúce s EÚ. Vstup Ruska do demokratickej Európy nebude vôbec jednoduchý a určite nebude riadený len ruskými ropovodmi a plynovodmi, ale musí byť postavený na silných spoločných hodnotových základoch, ktoré sa budú v dlhodobom horizonte zbližovať.
Pavol Jusko, Výbor pre medzinárodné vzťahy