Čakanie na účet

Presne pred 10 rokmi vrcholila finančná kríza v Ázii - kurzy národných mien za týždeň klesli o 10 až 25 %, burzy padli o 7 až 15 percent, index Dow Jones klesol o 337 bodov. V tom čase prestal fungovať aj slovenský finančný trh. O rok neskôr, 17. augusta, bola finančná kríza v Rusku - štát vyhlásil, že nie je schopný splatiť úvery. Príčinou finančnej krízy v juhovýchodnej Ázii bolo financovanie dlhodobých investícií krátkodobými vysoko úročenými pôžičkami. V Rusku kríza vypukla pre obrovský štátny dlh financovaný krátkodobými pôžičkami s vysokým úročením. V týchto dňoch sa po svete rozšíril bacil nesplácaných amerických hypotekárnych úverov.
Všetky tri krízy majú spoločného menovateľa: banky v snahe zarobiť požičiavali aj rizikovým klientom a prestali byť ostražité voči trhovým, ale aj netrhovým rizikám. Predpoklady, že kríza v sektore hypoték v USA je lokálna, boli nesprávne - objem trhu hypotekárnych úverov a množstvo cenných papierov a ich derivátov je taký veľký, že ich nakupoval aj nejeden zahraničný investor. Preto sa problémy s nesplatením hypotekárnych úverov šíria ako mexická vlna po celom svetovom finančnom sektore. Jeho problémy sa rýchlo stali dôvodom na znepokojenie na celom svete, samozrejme, len nie na Slovensku...
Centrálne banky kľúčových ekonomík boli nútené už druhý týždeň nalievať "olej" (hotovosť) do motora ekonomiky, aby sa nezadrhol. Peniaze na trhu chýbajú, lebo banky vytvárajú rezervy v dôsledku potenciálnych strát a súčasne sa jedna druhej boja požičiavať - aby niektorej z nich namiesto peňazí nezostal v rukách čierny Peter. Ak problémy s likviditou utíchnu, bude to len utíšenie symptómu choroby. Jej korene - poskytovanie hypotekárnych úverov obyvateľom s rizikovým úverovým profilom - zostávajú. Zatiaľ nie je presne známa bilancia strát a nie je jasné, kde sa prejavia. Množstvo finančných prostriedkov, ktoré sa dostávajú na trh z centrálnych bánk, je neštandardnou situáciou pre medzinárodné finančné trhy. Generuje to dva závery: 1. problémy sú veľmi vážne, 2. situácia nie je vážna, ale znamená to, že menové autority sa snažia zmäkčiť dosah nesplatených hypotekárnych cenných papierov.
Je namieste pripomenúť teóriu úverových cyklov N. Kyitakiho z roku 1998. Vo svojej práci Úver a hospodárske cykly (Credit and Business Cycles. The Japanese Economic Review, 1998) prepracoval teórie reálneho hospodárskeho cyklu "nových klasikov", ktorí vysvetľovali hospodárske výkyvy len na základe vonkajších šokov. Do úvahy však nebrali peniaze, a najmä úvery. Kyitaki sa venoval problematike vysoko preúverovaných ekonomík. V nich sa kombinácia úverových limitov a záložných práv na nehnuteľnosti môže stať kľúčovým prenosovým mechanizmom, ktorý dokáže malé a dočasné menové či reálne šoky premeniť na dlhotrvajúce výkyvy v produktivite, agregátnom výstupe a cenách aktív.
Z krízy sa pred desiatimi rokmi dostala juhovýchodná Ázia, ale aj Rusko. Dostane sa z neho aj finančný systém zasiahnutý nesplatenými úvermi. Za každú krízu však treba zaplatiť. Svetové finančné trhy čakajú na účet.