V polovici novembra sa stredoľavej vláde Romana Prodiho podarilo v senáte schváliť rozpočet na rok 2008. Aj keď len tesne, o štyri hlasy, a tak hrozby lídra pravicovej opozície Silvia Berlusconiho, že hlasovanie povedie k pádu Prodiho vlády, sa nesplnili. Situácia v senáte odráža dianie na talianskej politickej scéne -- sú tam dve vyrovnané zoskupenia, Berlusconi momentálne ťahá za kratší koniec, no rázne šliape koalícii na päty. V petícii namierenej proti Prodiho vláde sa mu podarilo za tri dni vyzbierať sedem miliónov podpisov. Počas petičného zhromaždenia vo svojej bašte, v Miláne, majiteľ miestneho futbalového klubu Berlusconi nečakane oznámil založenie nového politického subjektu, Slobodnej ľudovej strany.
Nechcená strana
O Berlusconiho pláne založiť nový politický subjekt sa hovorilo už od leta, kedy nechal zaregistrovať značku Strana slobody. Pod touto hlavičkou chcel taliansky expremiér zjednotiť všetky hlavné opozičné subjekty -- svoju stranu Forza Italia (FI), konzervatívnu Národnú alianciu (AN), Ligu Severu (LN) a kresťanských demokratov (UDC).
"Strana slobody je príležitosťou, ktorej by sa stredopravé strany mali vedieť chytiť," vyhlásil bývalý predseda senátu, rešpektovaný pravicový politik Marcello Pera (FI), ktorý napísal predslov k jednej z kníh pápeža Benedikta XVI. Lídri ďalších strán však takéto nadšenie nezdieľali. Opatrne sa vyjadril Gianni Alemanno (AN), podobne reagoval sekretár UDC Lorenzo Cesa.
Opatrné reakcie vychádzali aj zo samotnej Berlusconiho strany, kde sa riešila otázka, či značka Forza Italia zostane zachovaná alebo sa rozplynie v novej strane. Strana slobody je historickým projektom, kým však talianska spoločnosť dozrie, je zachovanie FI nevyhnutné, mienil koordinátor strany Sandro Bondi. Diskusie o Strane slobody vyniesli na vrchol menej známu političku, bývalú Miss elegancia Michelu Vittoriu Brambilu, s ktorou Berlusconi počítal ako s generálnou sekretárkou svojho nového subjektu.
Ľavica na koni
Unáhleným oznámením vzniku Slobodnej ľudovej strany Berlusconi reaguje na vývoj v ľavej časti talianskeho politického spektra. Už v apríli došlo k zjednoteniu dvoch najväčších strán Prodiho koaličného Olivovníka, postkomunistických Ľavicových demokratov a katolíckej centristickej strany Margherita, ktoré sa zlúčili do Demokratickej strany (PD) inšpirovanej Blairovými labouristami a americkými demokratmi.
Na čelo strany sa postavil premiér Romano Prodi, do pozície generálneho sekretára, ktorý je v talianskom straníckom systéme kľúčovou postavou, bol v októbri zvolený bývalý minister kultúry a podpredseda prvej Prodiho vlády, momentálne rímsky starosta Walter Veltroni. Taliansky Bill Clinton, ako ho označil americký magazín Newsweek, je v prípade úspechu PD v parlamentných voľbách v roku 2011 takmer istým nástupcom Romana Prodiho na premiérskom poste. Otázkou je, či Prodiho vláda vydrží tak dlho. Od 2. svetovej vojny sa totiž v Taliansku vystriedalo 61 vlád, z ktorých len jedna vládla celé funkčné obdobie. Tá Berlusconiho. Rovnako dôležitou otázkou je aj to, či pokope vôbec vydrží Demokratická strana. Ako poznamenáva Emanuele Macaluso, komunista, bývalý odborár a otec talianskej ľavice, kombinácia postkomunistov a kresťanských demokratov nie je najbezpečnejšia.
Bipolárny systém
Zjednocovanie pravice a ľavice vyvolalo veľkú diskusiu o možnej premene talianskeho politického systému na spôsob Nemecka či USA. Obdiv k nemeckej veľkej koalícii prejavil v nedávnom rozhovore pre nemecký týždenník Die Zeit taliansky prezident Giorgio Napolitano. Dve dominantné politické strany sú vzhľadom na heterogénnosť politických názorov a taliansky temperament nepredstaviteľné. Ich prípadná spolupráca v jednej vláde je priamo nemožná.
Imrich Gazda, spolupracovník HN