Premiér Dzurinda na HNClube povedal, že je sociálne spravodlivejšie zdaňovať spotrebu ako ľudskú prácu.
Zdaňovanie spotreby by bolo sociálne spravodlivejšie, len ak by sa výrazne vyššími sadzbami zdaňovala luxusná a nižšími bežná spotreba. Už však nie je mysliteľné, aby bola nejaká forma dane z luxusu, ľubovoľné clá alebo rozdielne kurzy pri vnútornej vymeniteľnosti, ako ich v povojnovom období využívali krajiny západnej Európy a Japonsko. Rezíduá tohto systému pretrvali v podobe diferencovaných sadzieb dane z pridanej hodnoty. (Zvýšené sadzby sa skončili pred desaťročím.) Zmyslom zníženej sadzby, resp. znížených sadzieb DPH, je daňovo odľahčiť životne dôležité a najbežnejšie tovary. Nie je to len sociálna, ale aj ekonomická úloha -- značná časť tovarov a služieb v zníženej sadzbe sa vyrába v tuzemsku (potraviny) a nižšie konečné ceny podnecujú ich spotrebu. Okrem preradenia niektorých položiek, ktoré podľa prílohy H Šiestej smernice EÚ 77/388/EHS nemôžu byť v zníženej sadzbe, žiadne európske normy alebo zvyklosti nenútia na zvýšenie sadzieb ani jednotnú sadzbu. A už vôbec nie na sadzbu 20 percent, objavujúcu sa na webovej stránke spolku, ktorá má na daňovú reformu istý vplyv.
Smernica hovorí, že základná sadzba nesmie ísť pod 15 percent a v znížených sadzbách nemôžu ísť určité tovary a služby pod 5 percent. To je všetko. Argumenty o podvodoch s nadmernými odpočtami kvôli viacerým sadzbám? Asi to netrápi 14 krajín únie, lebo jedna sadzba je len v Dánsku. V iných krajinách sú 2 -- 3, navyše s množstvom výnimiek. V Írsku sú podľa stavu k 1. máju 2002 dokonca štyri sadzby -- základná 21 percent, znížená 12,5 percenta, ešte viac znížená 4,3 percenta a dočasná na určité tovary tiež 12,5 percenta. Navyše, na niektoré potraviny a knihy je nulová sadzba. Mimochodom, okrem Dánska nie je v EÚ DPH na knihy, noviny a ďalšie periodiká v žiadnej inej krajine sadzba vyššia ako 10 percent. Nulová je vo Veľkej Británii, štvorpercentá je v Taliansku, Grécku, Španielsku, šesťpercentná v ďalších troch krajinách. U nás je 14-percentná a má byť ešte vyššia.
V publikácii OECD o nepriamych daniach z roku 2001 sa zdôrazňuje princíp neutrality zmien DPH na výdavky spotrebiteľov. Zjednocovanie sadzieb je proti tomuto princípu, pretože bude mať zásadne iný dosah na spotrebiteľské správanie jednotlivých príjmových skupín i obyvateľstva ako celku. Neutrálny môže byť len na časť strednej vrstvy. Zo sociálnych hľadísk možno rezignovať, ale z makroekonomických sotva. V štátnom rozpočte je mimoriadne vysoký cieľ -- zvýšiť výber DPH oproti predbežnej skutočnosti roku 2002 (82,25 mld. Sk) na 99,4 mld. Sk. Je naozaj otázne, či je cenová pružnosť pri tovare v zníženej sadzbe (vzrástla z 10 na 14 percent) taká nízka a v základnej sadzbe (znížila sa z 23 na 20 percent) taká vysoká, aby sa dosiahol taký vysoký nárast, navyše pri obmedzení spotreby z iných dôvodov. Preto treba s pokusmi s ťažko návratnými dôsledkami počkať.
StoryEditor