Preukáže sa raz nesmierny rast zdravotníckych výdavkov na celom svete ako zásadná výzva pre súčasný kapitalizmus? Predpokladám, že ani nebude dlho trvať, kým prejde mravná, sociálna a politická podpora kapitalizmu náročnou skúškou, lebo "akoby rovnostárske" zdravotnícke sústavy čelia stále rastúcim nákladom. Zvyšujúce sa príjmy, starnutie populácie a nové technológie predlžujúce a skvalitňujúce život spôsobili, že zdravotnícke náklady v USA už desiatky rokov rastú o 3,5 % rýchlejšie než celkové príjmy. Niektorí špičkoví ekonómovia odhadujú, že zdravotnícke výdavky, ktoré už teraz tvoria 16 % ekonomiky USA, vzrastú do roku 2030 na 30 % a v ďalšom priebehu storočia sa asi priblížia k 50 %. Ostatné bohaté krajiny a tie, ktoré majú priemerné príjmy (aj keď zvyčajne míňajú iba polovicu toho, čo USA), budú v tomto tesne za Spojenými štátmi.
Európske štáty a aj tie iné zatiaľ svojich občanov pred časťou tohto rastu chránili tak, že sa vezú na technologickom pokroku USA. Naostatok však čelia tomu istému tlaku narastajúcich výdavkov.
Nebolo azda pre začiatok 21. storočia najcharakteristickejšie to, že všetky ideológie "zomreli" po tom, ako kapitalizmus Číny vyvinul tlak na jeho jemnejšie formy v Európe a inde? Problém je v tom, že prístupy k zdravotníckej starostlivosti sa zásadne odlišujú.
Veľká časť komunít považuje zdravotnú starostlivosť za právo, a nie za luxus. Pokiaľ zdravotnícke výdavky tvorili iba malý diel príjmu, tak ako to bolo pred 50 rokmi, potom rovnostársky prístup k zdravotníctvu bol iba zanedbateľnou márnotratnosťou. Priame i nepriame náklady boli relatívne nízke a nespôsobovali ťažkosti.
Lenže sotva náklady na zdravotníctvo začnú odjedať tretinu HDP, tak zdravotnícky socializmus začne byť neskrývaným marxizmom: každému podľa jeho potrieb. Aj čínsky autoritatívny kapitalizmus raz tento tlak pocíti - až vypukne nespokojnosť medzi miestnymi dedinskými populáciami, ktoré majú veľmi biednu dostupnosť k lekárom a nemocniciam.
O narastajúcich nákladoch na zdravotníctvo často počujeme v súvislosti s odhadmi budúcich štátnych rozpočtov, pričom sa očakáva, že v budúcnosti budú rastu štátnych výdavkov dominovať náklady na zdravotnícku starostlivosť o starších občanov. Dôkladné prehodnotenie odhadov napríklad rozpočtového úradu Kongresu USA však ukazuje, že starnutie spoločností je iba časťou problémov, ale nie tou najväčšou. Skutočnou otázkou je, či sú spoločnosti ochotné starším ľuďom poskytnúť rovný prístup k čoraz novším a dokonalejším lekárskym technikám.
Zmenou na obzore, ktorá súčasné diskrepancie rozjatrí, je narastajúci význam individualizovanej zdravotnej starostlivosti. Počas väčšiny rokov moderných dejín bola faktorom zvyšujúcim priemernú dĺžku života relatívne lacná zdravotnícka prevencia - dostatok pitnej vody a rutinné očkovanie. Opatrenia v oblasti verejného zdravia prekonali význam individuálnej starostlivosti
Dnes sa však rovnováha posúva. Významným činiteľom predlžovania života v mnohých bohatých krajinách sú už operácie srdca. Dômyselné techniky diagnostiky - napríklad počítačová tomografia - umožňujú zisťovanie mnohých druhov rakoviny v štádiu liečiteľnosti.
Niektorí farmaceutickí výskumníci odhadujú, že pri postupujúcom pokroku porozumenia ľudskému genómu budú môcť lekári naostatok predpovedať chorobu v predstihu 15 - 20 rokov a tak okamžite začať profylaxiu. Okrem znižovania úmrtnosti majú nové lekárske techniky veľký vplyv takisto na kvalitu života. V USA sa každoročne urobí asi 250-tisíc náhrad bedrového kĺbu. Dôležitejšími začínajú byť pacienti pod 60 rokov, lebo nové umelé kĺby dokážu zabezpečiť a dlhodobo udržať aktívnejší štýl života.
Tých 6-tisíc dolárov priemernej ceny výmeny kĺbu je iba tisícinou nákladov na to, čo by údajne stála implantácia bionickej ruky, oka a obidvoch nôh fiktívneho "muža za 6 miliónov dolárov" z populárneho seriálu z polovice 70. rokov. Samozrejme, pacienti po výmene bedrového kĺbu či oka nezískajú nadľudskú rýchlosť, silu či zrak - aspoň zatiaľ nie. Ak si však funkcionári Tour de France myslia, že dnes majú so stereoidmi veľké problémy, nech si desať rokov ešte počkajú...
Širšie využitie trhových mechanizmov na alokáciu zdravotnej starostlivosti môže v zásade spomaliť alebo dokonca dočasne zvrátiť rast zdravotníckych výdavkov. Zvyšovanie efektivity však má svoje hranice. Konečné dôkazy naznačujú, že spoločnosti postupne na zdravie míňajú čoraz väčší diel svojich príjmov - v porovnaní napríklad so sumami vynakladanými na potraviny, ktoré sa s rastom blahobytu zmenšujú. Tlaky na výdavky následne spôsobujú akceleráciu inovácií. To všeobecne zvyšuje zámožnosť, ale prehlbuje krátkodobé nerovnosti a diskrepancie.
Nepredpokladám argumenty proti zdravotníckemu kapitalizmu, ale varovanie, že jeho podpora začne byť krehká, a to v omnoho väčšom rozsahu než v súčasnosti dajme tomu podpora globalizácie. Väčšina krajín sa priveľmi spolieha na riadenie a reguláciu a poskytuje primálo stimulov pre pacientov a poskytovateľov zdravotníckych služieb, aby sa efektívne rozhodovali. A teda asi až potom uvidíme, či tlaky v zdravotníctve nakoniec vyústia do zvratu súčasného trendu smerujúceho k slobodnému (a slobodnejšiemu) trhovému kapitalizmu, po ktorom by sa veľká časť ekonomiky vrátila k socialistickejšiemu systému. Niektoré spoločnosti by mohli usúdiť, že je lepšie byť červeným než mŕtvym.
Autor je bývalým hlavným ekonómom MMF.
Copyright: Project Syndicate, 2007
www.project-syndicate.org