Slovenský premiér má svojské, elastické normy na odvolávanie svojich ministrov. Spomeňme si: minister Jureňa prišiel k pozemkovej kauze ako slepý k husliam a eticko-zákonná mierka jeho odvolávania bola nastavená veľmi vysoko, lebo musel politicky zodpovedať za výrazne nižšieho štátneho úradníka, ktorý zle šafáril so štátnymi pozemkami, vraj v trhovej hodnote mnohých miliárd, ako sa vtedy hromžilo z parlamentných lavíc. Aj keď sa dnes, rok od Jureňovho pádu, ukazuje, že veľmi virtuálnych miliárd, lebo teraz tie pozemky pri Veľkom Slavkove majú hodnotu opäť ornej pôdy - finančná kríza zarazila rozlet developerov a ich "brutálne" zisky lietajú hodne vysoko nad tatranskými štítmi. Drobná poznámka - človek, ktorého konanie spôsobilo pád ministra, je znova v tej istej lukratívnej záhradke...
Na demisiu ministra obrany Kašického boli potrebné dva zle zorganizované tendre. "Výberové konanie" na odhŕňanie snehu a upratovanie kasární spáchali tiež nižší štátni úradníci, nie pán minister osobne, spolu to bolo za 2,4 mld. korún. Kašický pochopil, odišiel, a nie na zlú adresu - do Bruselu. Ale aj nevoliči Smeru tomuto ministrovmu kroku (napriek odporu pána premiéra, nezabudnime na to) uznanlivo pokývali hlavou. I keď sa patrilo odísť podľa zásad vojenskej cti už po výbuchu v Novákoch, tak ako po páde lietadla v Hejcoch odišiel z Dzurindovej vlády civil Liška.
Jureňova nástupkyňa v ministerských brázdach Kramplová takisto zostala v škále "miliarda sem, miliarda tam" a porúčala sa. Aj keď tu Mečiarovo hnutie urobilo chytrý ťah a fakticky ju z vlády odvolalo preto, lebo zle šafárila s miliónmi v inej kase. Tej straníckej.
Pri ministrovi Jaroslavovi Izákovi sa latka takisto udržala v miliardovej škále, lebo porozdával pár stoviek tisíc envirodotácií na ekologické kúrenie a ohrev vody. Problém nebol v dotáciách samotných, lebo boli podľa zákona, ale bolo to konanie hlboko neetické, ako sa to vtedy rado zdôrazňovalo. Pán minister fakticky veľmi skromne šafáril, rozdal len nesprávnym, priveľmi jemu a jeho rodisku blízkym osobám, či dokonca iba vybraným koaličný starostom. Ale na jeho odvolanie to stačilo, čuduj sa svete, tiež. Samozrejme, pomohol tomu pokorný súhlas materskej SNS. A sme pri pánovi Janušekovi. Etický rozmer bol tiež prekročený - lebo prihrávka kšeftu išla k osobám blízkym materskej SNS a spôsob zverejnenia tendra bol fraška nad frašku. Na takú nástenku, hoci aj ministerskú, môže ísť tender na sadu reprezentačných oblekov pre pána ministra, a nie objednávka v sume 3,6 mld. Sk.
Čiže v kauze Janušek ide o ideálnu odvolávaciu kombináciu, takú akú svojím doterajším odvolávaním nastavil sám pán premiér. Ale stačilo by gesto SNS : veď Janušeka by nahradil zase len ich človek, tak aké strachy o eurofondy. Tak prečo nepomôžu premiérovi, ktorý sa topí vo svojich elastických eticko-zákonných normách odvolávania členov vlády?
Peter Turčík, editor Názorov a analýz, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.