Na Vianoce 1947 dostalo ľudstvo dar, ktorého význam pochopilo až neskôr. J. Bardeen, W. Brattain a W. Shockley predviedli deň pred Štedrým večerom vedeniu Bellových telefónnych laboratórií v USA germániový hrotový tranzistor. Zapojili ho ako akustický zosilňovač a, ako zaznamenali, "bolo počuť zisk v hlasitosti reči". Objav sa zrodil pri výskume súčiastky využívajúcej iný princíp - vplyv elektrického poľa na vodivosť polovodiča.
26. 6. 1948 patentoval Shockley dokonalejší plošný tranzistor, ktorý sa stal odpaľovacou rampou rapídneho vývoja polovodičovej elektroniky, neskôr mikroelektroniky a dnes nanoelektroniky. Obdobie medzi decembrom 2007 a júnom 2008 je 60. výročím tranzistorov a tejto novej éry.
Integrované obvody na báze tranzistorov patentovali r. 1959 J. S. Kilby a nezávisle R. N. Noyce. Prioritu priznali neskôr Kilbymu, ktorému udelili r. 2000 aj Nobelovu cenu. Počet tranzistorov v integrovaných obvodoch rástol potom podľa Moorovho zákona - na dvojnásobok každých 18 až 24 mesiacov. Takú kadenciu inovácií nedosiahla žiadna iná technológia. Vývoj vyústil do informačnej revolúcie 20. storočia, vzniku počítačov a internetu, mobilných telefónov.
Každý z menovaných protagonistov mal ďalšie zaujímavé osudy. Najúspešnejší bol Bardeen, ktorý získal ďalšiu Nobelovu cenu za supravodivosť. Shockley sa vo výskume cítil nedocenený. Úmerne svojej výkonnosti požadoval milión dolárov ročne, čo aj presvedčivo zdôvodnil. Samozrejme, neuspel a nedarilo sa mu ani v podnikaní.
Uvedený príbeh potvrdzuje známe pravdy: bádateľský výskum sa nedá plánovať; keď poznanie dospeje do určitého stupňa, objavy vznikajú súčasne a nezávisle od seba; najväčšie objavy dostáva ľudstvo takmer zadarmo; najužitočnejší pre spoločnosť sú ľudia, ktorí majú stredné zárobky. Tí, ktorí zarábajú priveľa alebo primálo, sa dajú ľahko "postrádať".
Štefan Luby je predsedom Slovenskej akadémie vied