Napriek tomu, že cena ropy v posledných dňoch mierne klesla, zažila od roku 2004 nevídaný rast, keď stúpla z 30 USD takmer na päťnásobok. A práve Robert Fico má to počas svojho premiérovania dosť turbulentné: euro a najmä americký dolár síce oproti korune výrazne klesali, no cena ropy priam explodovala. Z tohto pohľadu celkom škoda, že jeho predvolebné reči o hedgingu boli len predvolebnými rečami.
Fakt je, že predajné ceny benzínu a nafty sa za posledných 10 rokov takmer zdvojnásobili a nezabránil tomu ani "pán Hedžing“. Avšak pri posúdení vplyvu na obyvateľstvo nehrá rolu len samotná predajná cena benzínu a nafty, ale aj naša kúpna sila. Inými slovami, koľko minút musí človek zarábajúci priemernú mzdu robiť na liter benzínu, či nafty? Z dôvodu, že priemerná mzda sa za posledných 10 rokov viac ako zdvojnásobila, rástla teda ešte rýchlejšie ako ceny benzínu a nafty, klesal počet minút, ktoré musí človek s priemernou mzdou odpracovať na jeden liter. Napriek tomu, že trend je pozitívny, sme stále na míle vzdialení od Česka či Rakúska a ako neskôr bude zrejmé, je tomu na vine aj vláda.
Samozrejme, že v skutočnosti sa z jedného litra ropy nevyrobí presne jeden liter benzínu či nafty. Pri frakčnej destilácii ropy vzniká množstvo produktov, až po mazut. Napriek tomu predpokladám, že jeden liter ropy sa premení na jeden liter benzínu alebo jeden liter nafty. Tým síce nesedia absolútne čísla, ale relatívne áno.
Najviac na reťazci spracovania ropy až po benzín a naftu zarába štát. Cena vstupného produktu (ropa) stúpa nielen v dolárovom vyjadrení, ale aj v slovenských korunách. Pri analýze celého spracovateľského produktu prídeme na to, že hrubý zisk rafinérie, najmä pri benzíne, sa zmenšuje. Možno to spôsobila Miklošova pokuta Slovnaftu, možno Ficov (najmä verbálny) tlak na Slovnaft, v tom prípade im za to patrí uznanie.
Čo sa týka hrubého zisku, tam, aspoň podľa mojich prepočtov, už veľa priestoru na znižovanie nie je. Taktiež cenu ropy na svetových trhoch štát ovplyvniť nevie. Čo však štát ovplyvniť vie, sú spotrebné dane na minerálne oleje. Európska únia stanovila smernicou 2003/96/EC minimálne sadzby týchto daní a každý (niektoré štáty si vylobovali výnimku) členský štát musí uplatniť spotrebnú daň minimálne 359 eur na 1 000 litrov benzínu a 302 eur na 1 000 litrov nafty. Práve tu vstupuje do hry výmenný kurz SKK/EUR. Spotrebná daň napríklad na naftu je 15 500 Sk na 1 000 litrov, čo pri výmennom kurze 40 SKK/EUR bolo 385 eur, no pri konverznom kurze 30,126 SKK/EUR je to až 515 eur.
Samozrejme, že aj náš súčasný premiér bojoval za zníženie spotrebných daní, no vtedy bol v opozícii, kde sa toho narozpráva ako je deň dlhý. Počas druhej Dzurindovej vlády päťkrát predložil do parlamentu návrh zákona, ktorým chcel znížiť spotrebné dane. Neprešiel mu ani jeden, a to z dvoch dôvodov. Po prvé - Slovensko v tom čase bolo len mierne (práve pre vysoký kurz oproti euru) nad minimálnymi sadzbami. Dnes tomu tak nie je. Naša spotrebná daň na benzín je 43 % nad minimálnou hranicou EÚ a na naftu až 59 %. Pri nafte sme sa so 481 eurami na 1 000 litrov dokonca prebojovali na druhé miesto v rámci únie, hneď za Veľkú Britániu. Všetkých 25 ostatných krajín EÚ má spotrebnú daň na naftu nižšiu ako my, ale to premiérovi očividne neprekáža. Hlavne, že do parlamentu päťkrát predložil návrh zákona na zníženie spotrebných daní z minerálnych olejov v čase, keď sme mali tieto dane len mierne nad minimálnou sadzbou EÚ.
Druhý dôvod, prečo Robert Fico ako šéf opozície nebol úspešný so znižovaním spotrebnej dane na benzín a naftu, bola potreba financovania daňovej reformy. Vtedy, v roku 2004, sa nevedelo, aké dosahy bude mať daňová reforma a aké budú výnosy daní. Je len pochopiteľné, že Ivan Mikloš bol opatrný. Dnes je však iná situácia. Výnosy daní sú také veľké, že premiér presadzuje nezmyselné sociálne balíčky, vhodné akurát na zvýšenie počtu analfabetov. Bolo by oveľa vhodnejšie znížiť spotrebné dane na benzín a naftu. Nemal by som najmenšiu obavu, že zníženie daní sa nepremietne do zníženia predajných cien. A keby predsa len nie, pokuta Slovnaftu sa môže opakovať.
Richard Sulík, ekonóm, zdroj: www.sulik.sk