Je zaujímavé, ako nás nízka inflácia v posledných rokoch rozmaznala. V decembri 2003, teda pred štyrmi rokmi, bola harmonizovaná inflácia viac ako 9 percent, zatiaľ čo minulý mesiac zaznamenal medziročný rast cien len 2,5 percenta.
Vysoké emócie vyvolal rast cien potravín. Ich cena však rastie aj u našich susedov, v celej Európe, ale aj vo zvyšku sveta. Dôvod je prostý. Máme sa lepšie, môžeme si dovoliť kúpiť viac a producenti na svete nevyrábajú toľko, koľko ľudstvo chce.
Ceny potravín vzrástli v porovnaní s decembrom 2006 o 7,2 percenta. Práve s potravinami si pravdepodobne spájame celkovú infláciu. Je to vcelku pochopiteľné, keďže ich kupujeme denne. Podľa spotrebného koša na potraviny minieme približne 17 percent z našich celkových mesačných výdavkov. Najviac platíme za bývanie, vodu, elektrinu a plyn. Práve na túto položku dáme mesačne takmer 23 percent z našich výdavkov. Neuvedomujeme si to, pretože potraviny kupujeme denne, inkaso platíme len raz mesačne, a to poštovou poukážkou alebo prevodom z účtu.
Skúsme sa teda vrátiť k štatistickým údajom o inflácii. V decembri vzrástli ceny súvisiace s bývaním len o 0,6 percenta. Pred štyrmi rokmi pritom táto časť spotrebného koša vzrástla medziročne až o 22 percent. Aj mierny rast inflácie však vnímame intenzívnejšie ako jej výraznejší pokles.
Navyše, ak sa hovorí o inflácii, malo by sa povedať čo-to aj o mzdách. Práve ich výška ovplyvňuje naše nákupné možnosti. Podľa všetkých odhadov relevantných inštitúcií by v nasledujúcich dvoch rokoch mal rast miezd výrazne prekonať rast cenovej hladiny. Z toho vyplýva, že rast životnej úrovne bude pokračovať aj v budúcnosti a zavedenie eura na Slovensku začiatkom budúceho roka ju nezníži. Práve naopak. Analýzy Národnej banky Slovenska poukazujú na to, že len samotné zavedenie eura by v priemere malo zvýšiť reálne príjmy domácností o 4,6 percenta za 10 rokov a o takmer desať percent za 20 rokov.
Radku Kuruc,Národná banka Slovenska
StoryEditor