George W. Bush síce začal uznávať riziká globálnych klimatických zmien, lenže jeho administratíva sa osem rokov nedokázala postaviť čelom k tejto otázke. To sa po amerických prezidentských voľbách 2008 môže zmeniť. Obidvaja kandidáti Barack Obama aj John McCain sľubujú, že budú brať klimatické zmeny vážnejšie.
Emisie oxidu uhličitého, skleníkového plynu, ktorý sa kumuluje v atmosfére a predstavuje hlavnú príčinu stúpania teploty ovzdušia, sú vedľajším produktom celého radu bežných hospodárskych činností. A pretože emisie CO2 sú tým, čo ekonómovia nazývajú "negatívnou externalitou" -- a keďže ich producenti nerefundujú v plnom rozsahu spôsobené škody, jestvuje len málo podnetov na ich zníženie.
Fajčenie a emisie
Podobným príkladom je fajčenie: časť zvýšených nákladov na zdravotnú starostlivosť spojenú s fajčením musia znášať nefajčiari. Na rozdiel od fajčenia, od ktorého sa dajú ľudia odradiť prostredníctvom daní a regulácie, tak neexistuje žiadna globálna vláda, ktorá by regulovala nadmerné emisie skleníkových plynov. A preto štáty majú pokušenie nechávať rozhodnutia na iné krajiny.
Krajiny, ako je Rusko, ktoré by mohlo hospodársky ťažiť z teplejšej Sibíri, majú navyše inú motiváciu než štáty ako Bangladéš, chudobná krajina, ktorú pravdepodobne stúpajúci oceán zaplaví.
Niektorí vedci predpovedajú, že klimatické zmeny spôsobia ťažké poruchy -- prírodné katastrofy spojené s počasím, sucho, hladomory, ktoré môžu spôsobiť obrovské straty na životoch. Globálne oteplenie medzi 1,6 a 2,8 stupňami Celzia v priebehu budúcich 30 rokoch by mohlo zvýšiť hladinu mora o pol metra.
To je konzervatívny odhad. Ak však bude otepľovanie pokračovať rýchlejšie kvôli strate odrazivosti arktického ľadu a uvoľňovania emisií kysličníku uhličitého a metánu z topiaceho sa permafrostu, mohla by stúpajúca hladina morí spôsobiť zatopenie ostrovov s nízkym profilom, a teda ohroziť existenciu celých etník. Súčasne sa v Afrike a v Strednej Ázii stane voda vzácnejšou a sucho zníži ponuku potravín. Vonkajšie šoky spôsobené zmenou klímy budú mať dosah na rozvinuté ekonomiky. Ak zaplaví stúpajúce more Maledivy, budú vplyvy klimatických zmien rovnako zničujúce ako jadrová bomba. A aj pre USA a Európu by napríklad zničenie Floridy alebo Holandska mohlo byť rovnako nákladné.
Tieto vonkajšie rany osudu môžu mať aj nepriame dôsledky, pretože prehlbujúca sa nerovnosť medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami vytvárajú dodatočné podnety na masovú migráciu do bohatých krajín, menej postihnutých a adaptabilnejších oblastí.
Povedú klimatické zmeny ku konfliktom?
Okrem toho klimatické zmeny vytvoria tlak na slabé vlády v chudobných štátoch a môžu zvýšiť počet skrachovaných štátov a stať sa nepriamym zdrojom medzinárodného konfliktu. Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun v roku 2007 povedal, že konflikt v Dárfúre "sa začal ako ekologická kríza prameniaca čiastočne v klimatických zmenách".
Takéto priame i nepriame dosahy ľudskej činnosť síce nie sú úmyselne zlomyseľné ako terorizmus, avšak aj ony volajú po rozšírení nášho vnímania bezpečnosti a prijatia novej politiky.
Existujú dva základné nástroje, ktoré znižujú emisie uhlíka a tak znižujú globálne otepľovanie. Významný potenciál majú technologické inovácie a zvýšená energetická účinnosť. Napríklad odlučovanie uhlíka umožňuje zachytávať a skladovať tento prvok v podzemných geologických útvaroch a hlbokých oceánoch. Do atmosféry sa tak uvoľní menej kysličníku uhličitého. No iba technologické inovácie nebudú stačiť. Medzi ďalšie primárne nástroje patria stimuly a brzdy. Takzvaný systém obchodovania s emisiami si dáva za cieľ kontrolovať uhlíkové emisie prideľovaním obchodovateľných povoleniek. Ako metóda vyvolávajúca zníženie spotreby fosílnych palív bola navrhnutá aj daň z uhlíku.
Najväčším producentom plynov je Čína
Takéto nástroje neakceptujú všetci. V roku 2007 vystriedala Čína v úlohe najväčšieho svetového producenta skleníkových plynov USA. Zároveň táto krajina poukazuje na fakt, že USA majú emisie 5x vyššie v prepočte na obyvateľa. Čína, India a ďalšie krajiny tvrdia, že súčasný problém spôsobil najviac hospodársky vývoj v bohatých krajinách a bolo by čestnejšie, ak by rozvojové krajiny nemuseli znižovať emisie dovtedy, kým nedosiahnu úroveň bohatých štátov. Toto je však recept na globálnu katastrofu. Atmosféru ovplyvňujú celkové emisie, bez ohľadu na ich pôvod. Čína využíva uhlie, čo je palivo s mimoriadne vysokými emisiami CO2 , na komerčnú produkciu energie. V USA má uhlie iba tretinový podiel na energetickej bilancii. Čína pritom postaví dve nové uhoľné elektrárne za týždeň...
Uhlie je v Číne lacné a dostupné, čo je dôležité, lebo krajina zápasí s nedostatkom zdrojov energie potrebných na udržanie chodu energeticky náročných výrob. Čo môžeme s touto bezpečnostnou hrozbou urobiť, keď klasické zbrane sú nepoužiteľné na jej elimináciu?
Vlaňajšia správa Medzinárodnej energetickej agentúry naliehavo vyzvala na solidárny postup pri poskytovaní pomoci Číne a Indii, aby zavádzali energeticky účinnejšie technológie. Inými slovami -- je možné, že USA a ďalšie bohaté štáty budú musieť v snahe zabrániť nebezpečným klimatickým zmenám a v záujme prehĺbenia vlastnej bezpečnosti uzatvoriť partnerstvo s Čínou, Indiou a ďalšími štátmi, aby vyvinuli kreatívne nápady, technológie a politiku.
Klimatické zmeny sú čoraz väčšmi vnímané ako jeden z nadnárodných problémov s najväčšími ekologickými, ekonomickými a bezpečnostnými dôsledkami a silné globálne ekologické hnutie neustále zdôrazňuje ich závažnosť. Prvé vyhlásenia McCaina a Obamu sú povzbudzujúce, lenže nájdenie medzinárodnej dohody zostáva veľkou výzvou bez ohľadu na to, kto bude 44. prezidentom USA.
Joseph S. Nye, Harvardova univerzita, Copyright: Project Syndicate, 2008. www.project-syndicate.org