Dvadsiate storočie sa považuje za éru netolerancie. Poznamenali ho dve svetové vojny a studená vojna, pričom po skončení II. svetovej vojny sme mali na zemi mier iba 26 dní. Vedcov a umelcov sústredených v Európskej akadémii vied a umení so sídlom v Salzburgu (prezident Felix Unger) to priviedlo k presvedčeniu, že vlajkou 21. storočia musí byť tolerancia. A to aj preto, lebo globálne problémy a súťaž o suroviny, vodu a pôdu sa vyhrocujú. Charta tolerancie akadémie žiada rešpektovať dôstojnosť ľudí a ich rozdielne správanie v ich kultúrnom prostredí.
Od roku 1997 sa udeľuje Cena tolerancie akadémie. Jej nositeľmi sú Teddy Kollek, bývalý starosta Jeruzalema, viedenský kardinál Franz König, Medzinárodný červený kríž, Giandomenico Picco, zástupca generálneho sekretára OSN a priekopník boja proti terorizmu, Hans Dietrich Genscher, bývalý minister zahraničných vecí NSR a ďalšie osobnosti. Tohtoročnú cenu prevzal Eugen Biser, priekopník medzináboženského dialógu. Akadémia navrhla projekt monumentu tolerancie, ktorý BBC postavila v Londýne. Rokovať o tolerancii v prednáškových sálach je ľahšie, ako ju uplatňovať v politike a hospodárstve. Nie je jednoduché priznať rozvojovému svetu vyššie emisné kvóty, ako majú rozvinuté krajiny, ktoré však zodpovedajú sa súčasný zlý stav životného prostredia. Nemožno prepísať národné legendy a príbehy postavené spravidla na identifikácii nepriateľa. S toleranciou však už nemožno otáľať. Pre začiatok si osvojme nemeckú ľudovú múdrosť - pripusťme si aspoň podozrenie, že aj druhá strana by mohla mať pravdu.
Štefan Luby, predseda SAV