Väčšinu občanov nezaujíma ukazovateľ HDP, pretože jeho obsahu nerozumie, ale ani v praktickom živote nepotrebuje vedieť mechanizmus výpočtu. Čo občana zaujíma, je miera nezamestnanosti a inflácie, ktorých číselné hodnoty, keď sa spočítajú, môžu nielen vláde, ale aj občanom povedať o indexe ekonomického neúspechu alebo úspechu ekonomiky za sledované obdobie. Podľa ekonomických teórií sa inflácia viac dotýka hodnoty peňazí ako hodnoty tovaru, ktorá v konečnom dôsledku len znovu rozdeľuje dôchodky v prospech dlžníkov a v neprospech veriteľov. Keďže hodnota peňazí závisí od ich ponuky a dopytu, je vecou priamych a nepriamych nástrojov centrálnej banky, aká masa peňazí bude obsluhovať náš HDP.
Centrálna banka veci rozumie
Národná banka Slovenska svojou rozumnou monetárnou politikou výrazne prispieva k ekonomickej stabilite krajiny, a tým aj k splneniu konvergenčných kritérií. V záujme zníženia nezamestnanosti "pustila" na trh vyššiu masu peňazí, akoby si vyžadovala potreba HDP, čím výrazne prispela k jeho rastu. Následne vláda nemusela tak výrazne uplatňovať reštriktívnu fiškálnu politiku vo verejných financiách a pomerne uspokojivo napĺňa sľubovanú sociálnu politiku.
Ak by HDP rástol len tak ako v susedných krajinách, nebolo by možné splniť deficit verejných financií pod 3 percentá, alebo by sa museli uskutočniť výrazne škrty v štátnom rozpočte a v iných verejných rozpočtoch a predvolebné sľuby vlády by ostali počas jej funkčného obdobia "plané". Čo však odporuje ekonomickým teóriám, je pomerne nízka inflácia pri takej vysokej mase peňazí. Na príčine sú nízke úroky, ktoré spôsobili "predraženie" nehnuteľností, navyše za podpory vlády, ktorá bonifikáciou hypotekárnych úverov mladým vôbec nepomohla a zbytočne minula verejné financie.
Samozrejme, že ceny nehnuteľností ovplyvnili aj iné faktory, ako veľký záujem o byty zo zahraničia, nezdaňované dividendy vlastníkov firiem či nedostatok kvalifikovaných stavebných zamestnancov, ceny materiálov a pod. Sem môžeme zahrnúť aj narastajúcu konkurenciu a opatrenia vlády v oblasti regulácie energetických vstupov.
Na trhu nehnuteľností je problémom viacnásobný nárast ich cien, ako miery inflácie, čo obyčajne vyvoláva cenovú bublinu, s dosahom na celé národné hospodárstvo. Centrálne banky všade na svete majú v rukách výrazné národné nástroje ekonomickej prosperity krajiny, a preto v súvislosti so vstupom do eurozóny bude otázne, ako nadnárodné menové nástroje z ECB budú práve Slovensku, jej ekonomike, pomáhať.
Potom to bude ťažšie
Očakávaný vstup našej krajiny do eurozóny má svojich odporcov, ale rovnaké množstvo aj prívržencov a obidvaja majú pravdu. Jedno je isté, že pokiaľ nevstúpime k ohlasovanému termínu k 1.1.2009, potom ak sa nezmenia doterajšie hodnoty jednotlivých kritérií vstupu, ktoré boli postavené na východiskových ekonomických parametroch pre "staré krajiny únie" a novým nevyhovujú, to môže byť s ich plnením na Slovensku v budúcom období, horšie. Dôvodom uvedeného konštatovania je očakávaný nárast inflácie, ako dôsledok nárastu cien predovšetkým potravín a energetických vstupov, ktoré nebude možné donekonečna zo strany vlády regulovať, a nie je naďalej známy dopad očakávanej celosvetovej krízy finančného trhu na domácu ekonomiku. O poklese (takmer 10 percentného rastu) HDP v budúcom období nikto nepochybuje, aj keď vláda sa zaviazala každoročne znižovať deficit štátneho rozpočtu o 0,5 percenta. Odporcovia prostredníctvom mechanizmu fungovania parity kúpnej sily zasa zdôvodňujú vyšší nárast cien tovarov a služieb ako miezd, čo vždy spôsobuje pokles životnej úrovne.
Inflácia kýva ekonomikou
Negatívnym hitom tohtoročnej celosvetovej ekonomiky bude narastajúca inflácia, na úroveň ktorej dokážu reagovať nástroje menovej politiky centrálnej banky. Dokáže znehodnotiť všetko, čo sa vyjadruje v peniazoch, pretože sa viac týka hodnoty peňazí ako hodnoty tovarov a služieb. Treba povedať, že terajšia slovenská vláda nebude mať vplyv na jej nárast, pretože deficit štátneho rozpočtu bude nižší, prijíma opatrenia v regulácii cien energií a už vôbec nepotrebuje "tlačiť" ďalšie peniaze na prípadné vykrytie potrieb trhu.
Dôsledky na životnú úroveň občana sa môžu negovať zvyšovaním miezd, ak je produktivita práce vyššia, zhodnocovaním slovenskej koruny, prípadnými pasívnymi príjmami z prenájmov a úrokov z rôznych vkladov. Ak sa doteraz hovorilo, že inflácia "pomáha" viac dlžníkom ako veriteľom, nie je to celkom pravda, pretože ročné náklady z požičaných peňazí sú viacnásobne vyššie ako miera inflácie. Pre nás všetkých by bolo najvýhodnejšie, keby sa v bankách z našich vkladov zdaňovali reálne úroky a nie ako doteraz nominálne a keby aj inflácia bola odpočítateľná položka z mzdy. Ale to sme v našich úvahách už zašli priďaleko.