Slovensko patrí medzi štáty, v ktorých si prezidenta republiky volia občania vo všeobecných, rovných a priamych voľbách, ktoré sa uskutočňujú tajným hlasovaním. Je dobre, že od volieb prezidenta poslancami v parlamente vývoj smeroval k voľbám, v ktorých majú možnosť vyjadriť svoju vôľu občania. Ak má byť demokracia "plnokrvná", treba v štáte vytvoriť podmienky na maximálnu účasť oprávnených voličov. Preto platné právo pozná aj inštitút volebných preukazov, prenosných volebných urien a možnosť vytvoriť osobitné volebné okrsky (napr. v zdravotníckych zariadeniach, zariadeniach sociálnych služieb a pod.). Keďže voliť nie je povinnosť, ale právo, treba permanentne sledovať, či do organizácie a príprav volieb - vrátane prezidentských volieb - sa "nevlúdia" momenty, ktoré by domotivujúco mohli pôsobiť na volebnú účasť.
V prvom kole súčasných prezidentských volieb sa vyskytol problém, ktorý môže výrazne demotivujúco pôsobiť na účasť voličov v druhom kole - najmä voličov v pokročilom veku. Tým problémom je umiestnenie okrskových volebných miestností na 2. poschodí. Je pravdou, že viacerí skôr narodení voliči prekonávali uvedený problém mlčky so zvýšeným tlkotom srdca a lapaním dychu. Pravdou však je aj to, že viacerí z nich členom okrskových volebných komisií otvorene povedali, že nabudúce už na voľby neprídu, lebo pre nich je zložité zdolať 2. poschodie. Teda, ak spoločnosť má záujem, aby sa na voľbách zúčastnil čo najväčší počet voličov - a to mať musí - nemôže neriešiť tento "poschodový" problém.
Podľa platného zákona volebné okrsky a volebné miestnosti určuje starosta obce (starosta mestskej časti, primátor mesta). Z pokynu, ktorým sa usmerňujú obce a miestne orgány štátnej správy pri voľbe prezidenta SR, vyplýva, že "volebná miestnosť by mala byť v dostupnej vzdialenosti oprávneným voličom príslušného volebného okrsku..." Osobne som presvedčená, že toto usmernenie bude treba formulovať tak, že sa bude požadovať nielen "dostupná vzdialenosť", ale aj umiestnenie volebného okrsku v "dostupnej miestnosti" a to pre všetkých oprávnených voličov vrátane voličov v pokročilom veku, ako aj zdravotne postihnutých voličov.
Keďže prevažná väčšina volebných miestností je vytvorená v školách, kultúrnych domoch, štátnych úradoch a pod., treba nielen hľadať riešenie, ale ich realizácia by nemala narážať na neprekonateľné prekážky. Verím, že prevažná časť našich starostov "poschodový problém" urýchlene dorieši a zvládne. Volebné miestnosti na 2. poschodí sú totiž nielen z humánneho hľadiska neakceptovateľné, ale sa aj priečia postulátu prehlbovania demokracie v právnom štáte.
Katarína Tóthová, podpredsedníčka Ústrednej volebnej komisie