Druhý pilier je otvorený len niekoľko hodín a Sociálna poisťovňa už horlivo avizuje registrovanie prvých žiadostí o vystúpenie zo starobného sporenia. Počet ľudí, ktorí sa vzdávajú svojich súkromných úspor na dôchodok v prospech štátu, nechce poisťovňa zatiaľ prezradiť. Vedenie inštitúcie sa priam "bondovsky" akčne, ale aj trápne záhadne zapojilo do avizovanej vládnej "objektívnej" kampane vysvetľovania výhod a nevýhod sporenia na dôchodok.
Otvorenie druhého piliera je zásadným zásahom do jeho fungovania a sporitelia, ako vieme, si v drvivej väčšine aj podľa prieskumov takéto zásahy ani neželali. Je to len želanie predsedu vlády, ktorý neustále odkazuje tretine občanom Slovenska, že svoje nasporené peniaze nemusia nikdy uvidieť, respektíve, že ich peniaze majú v systéme, ktorý pracuje ako nebankový subjekt. Nie sú dôležité vecné argumenty, nie je dôležitý postoj guvernéra Národnej banky Slovenska, ktorá tento systém dennodenne monitoruje. Dôležitý je pocit preferenčne najsilnejšieho politika, ktorého zadania musia plniť rezortní ministri.
Nemôžeme preto od ministerky práce, ktorá je schopná do diskusie o našej dôchodkovej reforme zatiahnuť aj meno vojnového zločinca, očakávať nejakú komplexnú víziu o smerovaní dôchodkového zabezpečenia. Je jasné, že problémy máme v priebežnom systéme, čoho dôsledkom sú nízke dôchodky súčasných dôchodcov. Prečo však namiesto ozdravovania tohto systému vláda vedome vyvíja úsilie na spochybňovanie a oslabovanie jediného zdravého a fungujúceho prvku, dôchodkového sporenia, je nepochopiteľné, ale nie nevysvetliteľné.
Vláda v tejto oblasti jednoducho zlyhala a neponúkla žiadne riešenie. Ponúkla ako vždy len "triedneho" nepriateľa, v tomto prípade dôchodkové spoločnosti spravujúce súkromné účty sporiteľov. A s týmto nepriateľom vedie od svojho nástupu ideologicky podmienenú a ekonomicky bezdôvodnú vojnu. V konečnom dôsledku je to boj proti dôchodkovým úsporám občanov, boj proti záujmom sporiteľov a boj proti právu budúcich dôchodcov byť menej závislý od štátnych dôchodkov.
Ak samotné ministerstvo práce predpokladá, že z viac ako 1,5 milióna občanov zapojených do starobného sporenia tento systém do polroka opustí okolo 30-tisíc z nich, čo sú dve percentá všetkých sporiteľov, je namieste otázka, prečo sa tento systém vôbec otvára. Aj ministerstvo práce vie, že racionálne dôvody pre otvorenie II. piliera jednoducho neexistujú. Existuje len ideologické zadanie premiéra, ktoré sa dá plniť rôznymi spôsobmi.
Od zníženia percentuálnej sadzby z 9 na 6 percent po úplné vylúčenie niektorých skupín občanov zo systému, akou sú invalidi a podobne. Existujú však aj menej nápadné formy likvidácie druhého piliera. Takou je aj predĺženie lehoty sporenia z 10 na 15 rokov.
Verdikt Ústavného súdu bude z hľadiska bezpečnosti a stability dôchodkového sporenia do budúcnosti veľmi dôležitý. Veď kto už potom vláde zabráni, aby lehotu sporenia jedného dňa nepredĺžila povedzme z 15 na 40 rokov. Z II. piliera by z dôvodu jeho nevýhodnosti muselo vystúpiť napokon všetkých 1,5 milión sporiteľov. Ich majetok, ktorý je vo výške viac ako 50 miliárd korún, by tak mohol skončiť v náručí vlády na financovanie pochybných jánošíkovských programov.
Pri tejto vláde, žiaľ, sporitelia nebudú môcť aj naďalej pokojne spávať. Je to stále ten istý príbeh o lačnom vlkovi, ktorý striehne na svoju "vychudnutú tatranskú ovečku", a to nás v tomto roku čaká veľká novela zákona o dôchodkoch. Už len pomyslenie na ňu je desivé.
Pavol Frešo, poslanec NR SR za SDKÚ-DS