Týždeň čo týždeň Federálny rezervný systém Spojených štátov a Európska centrálna banka nalievajú do globálnej bankovej sústavy viac likvidity. Priemerná úroková sadzba vyplácaná za rezervy do druhého dňa sa v USA pohybuje zjavne pod úrovňou 5,25 % za rok, čo Fed stále verejne označuje za svoj cieľ.
Trh s rezervami do druhého dňa sa však zdá rozdelený na tri segmenty. Banky, o ktorých sa vie, že sú zdravé, si môžu požičať za oveľa menej ako je 5,25 %. Avšak banky, ktoré čelia možnosti problémov s likviditou - pri ktorých Fed chce, aby si mohli požičiavať za 5,25 % - si od samotného Fedu požičiavajú za 5,75 %, podobne ako niekoľko veľkých bánk, ktoré chcú viac likvidity, ale sú presvedčené, že bez narušenia trhu ju nemôžu získať.
Takýto rozdiel v cenách účtovaných "regulovaným bankám" na finančných trhoch signalizuje možné zrútenie. Doteraz sú účtované prémie malé: pri úvere do druhého dňa vo výške 100 miliónov USD robí rozptyl úrokovej sadzby aj o jeden percentný bod len 3 000 USD. To je odrazom malej pravdepodobnosti, ktorú trh pripisuje možnosti úplne rozvinutej finančnej krízy s bankrotmi a krachmi bánk. V normálnych časoch však taká prémia vôbec nejestvuje.
Skutočnosť, že banky trápi aj drobný nedostatok likvidity, naznačuje väčšiu potrebu likvidity v menej regulovaných finančných inštitúciách a ešte väčšiu potrebu likvidity vo výrobných a v realitných spoločnostiach. Len ťažko si možno predstaviť, že by teraz výrobcovia neodkladali objednávky kapitálových tovarov (statkov) a že by v Amerike neklesal predaj nových domov.
Ako rieši situáciu Fed? Ľahko. Pred desiatimi rokmi Alan Greenspan prirovnal svoje problémy v oblasti menového riadenia k jazde novým automobilom, ktorý náhle zastane, človek otvorí kapotu a nerozumie vôbec ničomu, čo vidí. Také veľké boli zmeny vo finančníctve.
Opatrenia Fedu sa zatiaľ týkajú toho, čo jeho bývalý guvernér Larry Meyer nazval "likviditnými nástrojmi", v protiklade k menovej politike založenej na úrokových sadzbách. Fed dúfa, že súčasnú situáciu zvládne bez toho, aby bol nútený zachraňovať likviditu trhu znížením úrokových sadzieb, čo by podporilo utrácanie, ktorého nezdravosti sa obáva. Fed stále dúfa, že likviditu aj dôveryhodnosť trhu možno obnoviť rýchlo a že leto 2007 bude raz slúžiť ekonómom ako príklad, do akej miery môžu byť finančné trhy odtrhnuté od výdavkov a produkcie v reálnej ekonomike.
Myslím si, že sa Fed mýli: negatívne dosahy súčasnej paniky okolo likvidity znamenajú, že si o rok budeme zrejme želať, kiežby bol Fed tento mesiac výdavky podporil.
Dôvodom je, že zdravé výdavky a výroba už nezávisia len od dobrého stavu bankovej sústavy a od dôvery verejnosti v jej stabilitu. Dnes je banková sústava oveľa širšia ako len okruh inštitúcií formálne nazývaných "banky", ktoré sú prísne regulované centrálnymi bankami a ministerstvami financií.
Banka je vo svojej podstate ústav, ktorý (a) prijíma vklady, (b) poskytuje pôžičky, (c) pred svojimi klientmi predstiera, že ich peniaze (jeho pasíva) majú vyššiu likviditu ako jeho aktíva, (d) ako výsledok vyberá čistý úrok a (e) takmer vždy mu to prejde. Vkladmi môžu byť výplaty fyzických osôb a úvery môžu smerovať k drobným podnikom. Vkladmi však môžu byť aj krátkodobé cenné papiere vydané KKR Atlantic a úvery môžu predstavovať "CDO tranží nebonitných hypoték", ktoré má KKR Atlantic vo svojom portfóliu. Prípadne môžu byť vkladmi investície do fondov D. E. Shaw a úvermi zasa komplikované deriváty tvoriace portfólio D. E. Shaw.
Vo všetkých týchto prípadoch bola držiteľom pasív - teda klientom - sľúbená likvidita, a napriek tomu tento sľub nemožno dodržať, ak sa niekedy spochybní. A práve teraz je spochybňovaný.
Centrálne banky by sa nemali zameriavať len na to, aby udržali likviditu trhov. V budúcnosti aj likvidné trhy prejavia ochotu sprostredkovať menej transakcií ako pred dvoma mesiacmi. Centrálne banky by sa teda mali zamerať na to, ako pokles peňazí na finančných trhoch postihne výdavky a nakoľko by mali znížiť úrokové sadzby a rozšíriť peňažnú ponuku, aby kompenzovali dosah na výdavky.
J. Bradford DeLong, University of California, Berkeley, USA
(Autor bol v administratíve prezidenta Billa Clintona námestníkom ministra financií.)
Copyright: Project Syndicate, 2007.
www.project-syndicate.org