Vytvorením samosprávnych krajov sa rozšírila územná samospráva na dve úrovne. Obce tvoria základnú prvú, samosprávne kraje jej druhú -- vyššiu, resp. regionálnu úroveň. Ústava definuje ich legislatívny základ. Ďalšie príslušné zákony ho takpovediac rozmieňajú na drobné.
Od prijatia prvých zákonov, po znovuobnovení samosprávy obcí, ubehlo osemnásť rokov a za sebou majú veľmi veľa novelizácií. Legislatívny základ samosprávnych krajov v podobe zákona o samosprávnych krajoch, zákona o majetku vyšších územných celkov či zákona o voľbách do nich majú síce iba sedem rokov, no zároveň aj čas na revíziu. Na porovnanie a zjednodušenie samotnej samosprávy.
Presun kompetencií, získavanie nových rozhodovacích právomocí, ale napríklad aj vstup SR do Európskej únie vytvorili nové predpoklady, ktoré si z objektívnych dôvodov žiadali novelizáciu existujúcich zákonov. Vychádzajúc z Ústavy SR obec a vyšší územný celok sú právnické osoby, ktoré za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodária s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami. Efektívne spravovanie majetku, objektívna kontrola prostredníctvom kontrolných mechanizmov či občianska participácia, ale aj mnohé predpoklady "dobrej správy", nezostali po úpravách zákonov nepoškodené. Čo sa však stalo -- vo viacerých prípadoch dochádza u týchto "bratov" k rozdielom. Skrze ne sa samosprávy obcí a samosprávnych krajov nestávajú rovnocennými partnermi, ako by v skutočnosti mali byť. Zákon o voľbách do orgánov samosprávnych krajov dáva šancu nezávislým kandidátom, ktorí získajú minimálne 400 podpisov občanov, vo svojom volebnom obvode. V komunálnych voľbách je to však odstupňované veľkosťou obce. Či nejde o diskrimináciu alebo nerovnaký meter, nech si odpovie každý.
Do poslaneckej lavice v samosprávnom kraji nesmie zasadnúť člen orgánu právnickej osoby zriadenej alebo založenej samosprávnym krajom. V mestskom zastupiteľstve však môže sedieť poslanec, ktorý je zároveň členom "mestskej firmy". V krajskom parlamente nesedí preto, aby neloboval za "svojich". V mestách to asi až tak neprekáža. Kontrolórovi samosprávneho kraja na rozdiel od kolegu v obci prípadne meste, prislúcha odstupné. Tiež kontroluje samosprávu. Rovnako mu poslanci schvaľujú plán práce a nesie zodpovednosť za kvalitu vykonaných aktivít. Na skončenie svojej misie má však príjemnejšie spomienky...
Revízia zákonov by nemala mať za úlohu len zrovnoprávniť či učesať postupom času vzniknuté nerovnosti. Čo by skutočne ocenili nielen tí, ktorých sa tieto zákony bezprostredne týkajú, je jednoduchosť a zrozumiteľnosť samosprávnej legislatívy. Na konci nemusia byť väčšie výhody pre úzky okruh zainteresovaných, ale dynamický systém, ktorý má stále rovnaký meter.
Michal Kaliňák, politológ, špecializuje sa na samosprávu
StoryEditor