Priority stratégie sociálneho a ekonomického rozvoja vyhlásené prezidentom Vladimirom Putinom boli spojené s modernými funkciami štátu. Bohužiaľ sa reálne nezafixovali v štátnej rozpočtovej a daňovej politike.
V 90. rokoch sa v Rusku fakticky rozpadol štát a bol v stave bankrotu. Príčinou bol rozpad ZSSR a omyly pri uskutočnení reforiem. Vyústením bol default v auguste 1998. Situácia sa zmenila vzhľadom na priaznivú konjunktúru na svetovom trhu. V dôsledku nej sa vytvorili podmienky na rast ruskej ekonomiky. Radikálne zmeny sa odohrali v rozpočtovej sfére. Značne sa znížil podiel verejných výdavkov na HDP a najmä vďaka exportu surovín stúpli rozpočtové príjmy. Od začiatku tohto desaťročia rastie prebytok štátneho rozpočtu a tiež devízové rezervy. Popri pozitívnych tendenciách sa objavili negatívne tendencie spojené s daňovou a rozpočtovou politikou.
Po prvé, po defaulte dvojnásobne klesli výdavky na moderné funkcie štátu. Práve vďaka sociálnej sfére sa asi o 10 percent znížil podiel štátneho rozpočtu na HDP. Súčasne sa dá vybadať určitý rast výdavkov na tradičné funkcie štátu. Po druhé, rozpočet sa radikálne prerozdelil v prospech federálneho centra. Regióny, zodpovedné za sociálnu sféru, zmenšili prerozdeľovanie o 15 percent HDP.
Po tretie, politická moc nevyužila príjmy z exportu. Podiel takzvaného čistého HDP dosahoval 12 percent a dokonca 20 percent HDP. Po štvrté, za základný cieľ finančno-ekonomickej politiky štátu sa vyhlásilo znižovanie inflácie. Namiesto investovania získaných príjmov z exportu do modernizácie ekonomiky sa vláda začala zaoberať presunom umelo vytvoreného prebytku rozpočtu do stratového deponovania peňazí v Stabilizačnom fonde, ktorý predstavuje 10 percent HDP. Po piate, výnimočne sa predčasne splatil štátny dlh v zahraničí, hoci ekonomický efekt je dosť sporný. Zlepšenie ekonomickej situácie neviedlo k nevyhnutnej modernizácii a reštrukturalizácii.
V Rusku je ťažká situácia v sociálnej sfére. Podiel spotreby domácností je menej ako polovica z HDP a podiel miezd menej ako štvrtina HDP. Index Gini pre Rusko je rovný ukazovateľom najmenej rozvinutých krajín. Zachováva sa veľká absolútna a relatívna chudoba. Pokračuje pokles počtu obyvateľstva v dôsledku mimoriadne vysokej úmrtnosti a nízkej pôrodnosti.
Príčinou toho je potlačenie moderných funkcií štátu, čo sa prejavuje v parametroch štátneho rozpočtu -- ministerstvo financií maximálne znižuje predpokladané výdavky štátu a predpovedá "nevyhnutný" pád cien energetických surovín. Chyba predstavuje 3 -- 4 percentá HDP. Táto metóda výpočtu umožňuje udržiavať nefakultatívne výdavky štátneho rozpočtu na úrovni 15 -- 16 percent HDP a dosahovať prebytok verejných financií 6 -- 8 percent HDP.
Táto manipulácia ukazovateľmi vedie k tomu, že z každých troch rubľov príjmov vláda míňa len dva. Veľký prebytok štátneho rozpočtu sa nepoužíva na potreby spoločnosti.
Ekonomika v Rusku funguje v podmienkach, keď sa ešte nesformovalo trhové prostredie a záťaž minulosti v kombinácii s chybami 90. rokov vytvorili systémové disproporcie, deformujúce spoločnosť.
Prekonanie boľavých miest v ekonomike krajiny je zložité. Nádeje na trhovú samoreguláciu sú určite nezmyselné -- nikde a nikdy trh nevytváral a nerealizoval národnú ekonomickú politiku. Je to úlohou štátu.
Rusko sa stále nachádza v tvrdých podmienkach prechodu od jedného spôsobu života k druhému. Podľa všetkého koniec prechodu nebude zajtra ani pozajtra. Je to transfer k normálnosti, ktorá v Rusku nikdy nebola. Bez ohľadu na to, šance na posun krajiny k občianskej spoločnosti, pluralitnej demokracii a sociálnemu trhovému hospodárstva, pri tom všetkom zaostávaní a dokonca s ulievaním peňazí, sa zachovávajú.
Ruslan S. Grinberg, riaditeľ Ekonomického ústavu Ruskej akadémie vied