A je to! Konečne máme ako občania Európskej únie niečo ako spoločnú "ústavu". Pre politikov a mnohých odborníkov historický okamih v dejinách únie, pretože sa konečne (podľa nich) môže EÚ posunúť zase o kus vpred. Zároveň má ísť o kľúčový moment, pretože nová, takzvaná Lisabonská zmluva, má nahradiť jej predchodkyňu, "chuderku" euroústavu, ktorá zažila v roku 2005 po odmietnutí vo Francúzsku a Holandsku fiasko a bola tak prakticky odpísaná.
Francúzi a Holanďania zaskočili vtedy celú Európu, ktorú z toho "rozbolela hlava", a začalo sa hovoriť, že má z toho všetkého "traumu". Po mesiacoch tápania sa k tomu "chlapsky" postavila nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorej krajina v prvej polovici tohto roka únii predsedala. Stretla sa takmer so všetkými lídrami EÚ, aby dojednala nový text zmluvy. Aj keď jej chvíľu robili najväčšie problémy Poliaci, dotiahla to úspešne do konca.
A tak sa včera v Lisabone podľa všetkého podpisom novej zmluvy skončila trauma Európy. To, čo je však pre politikov také dôležité, je pre bežných smrteľníkov vzdialené asi ako naša planéta od Slnka. Ich teraz skôr zaujíma, či bude lacnejší chlieb, benzín a všetko ostatné, čo potrebujú ku každodennému životu. Možno im nová zmluva v budúcnosti nejako pomôže. Možno, že únia (a to sú aj naši politici) bude môcť teraz konečne riešiť aj problémy obyčajných ľudí, keď už nebude musieť strácať čas "vojnami" o text novej zmluvy EÚ. A potom možno naozaj chlieb zlacnie.
Zmluva je teda na svete. A aj keď nám neprinesie okamžite nejaké výhody, v jednom bode ulahodí našej "národnej hrdosti". Parlamenty jednotlivých štátov budú mať väčšie právomoci a budú si môcť viac dupnúť, ak sa im bude zdať, že Brusel prekračuje svoje kompetencie pri návrhoch spoločných zákonov platných pre všetky krajiny. Ak to bude fungovať aj v praxi, a nielen na papieri, mohli by sme sa zbaviť akejsi nálepky "druhoradých" občanov Európskej únie, ktorú nám dávali najmä pri vstupe do únie. Naše slovo bude mať väčšiu váhu ako doteraz, hoci nikto oficiálne netvrdil, že naše slovo má menšiu váhu oproti napríklad Britom, Francúzom alebo Nemcom, čo sú veľkí hráči na európskej scéne.
V bežnom živote však možno ešte chvíľu potrvá, kým sa všetci obyvatelia starých členských štátov nebudú na nás - ešte stále nováčikov - pozerať tak trochu zvrchu. Ktovie, možno nám v tom pomôže práve Lisabonská zmluva.
Pavel Achs, vedúci zahraničného oddelenia, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.