Podstatou paranoje je utkvelá predstava o prenasledovaní či bránení v sláve, paranoidná osobnosť sa zdanlivým krivdám podľa odbornej literatúry bráni aktívnym odporom, útočnosťou a hnevom. Mnohí mocní tohto sveta začnú po čase javiť isté príznaky podobného postihnutia, a aj keď sa ešte celkom nezmestia do psychiatrickej kolónky, správajú sa občas tak, akoby to bolo ich hlavným cieľom. Arcibiskup Ján Sokol cez víkend na svätej omši označil vytváranie nálad proti pápežovi v súvislosti s jeho návštevou Slovenska za sprisahanie proti katolíckej cirkvi. Toto sprisahanie bude podľa Sokola pokračovať aj naďalej a bude ešte horšie, ako bola ateizácia v rokoch vlády komunizmu. Varoval mládež, aby nenaletela umelo vytvoreným mediálnym hrám namiereným proti cirkvi. Len niekoľko dní pred tým hovoril premiér Dzurinda o skupine záškodníkov, fraška sa naplno rozpútala po tom, ako jeho údajný zoznam zverejnil opozičný poslanec, s čím premiér príliš nesúhlasil, zároveň však v tejto veci vypovedal na prokuratúre. Spoločným znakom väčšiny objaviteľov "sprisahaní" je nekritické presvedčenie o vlastnej pravde a podivná predstava, že za všetkým stojí akési tajuplné združenie či aspoň podvratná skupina. Zvyčajne sú sami súčasťou väčších organizácií, takže si iný ako zhora organizovaný odpor nevedia predstaviť. Nemusí existovať žiadna organizácia ani skupinka sprisahancov, to iba mnoho jednotlivcov vyhodnotí dostupné informácie rovnakým alebo veľmi podobným spôsobom. Ak niekto obviňuje zo sprisahania médiá, mohol by si uvedomiť, že doba ich centrálneho riadenia je už dávno za nami a namiesto budovateľskej spolupráce si dnes navzájom konkurujú.