Všetci máme svoj čas. Presne vymedzený osudovým zápisom vo vesmírnom prachu hviezd a atramentovým zápisom v učtárni našich zamestnávateľov. Musíme sa naučiť zodpovedne ho využívať alebo nezodpovedne "odfláknuť". Napríklad takto:
Pondelok pred obedom. Šéfka mi prikázala, že mám napísať do stredy zodpovedný komentár. Námet jej zišiel na um v súvislosti s nedávnymi známymi účtovníckymi a audítorskými škandálmi vo veľkých amerických firmách. Vraj sa mám pozrieť, či neduch neprenikol aj k nám. Nič jednoduchšie, však sa poznám s mnohými účtovníkmi, audítormi a ľuďmi na príslušných miestach vo významných podnikoch. S chuťou som sa pustil do práce a zodpovedne som si pre nich pripravil otázky a nadviazal kontakty. Telefonicky mi však nechceli odpovedať, na e-maily odpovede akosi nechodili a osobným stretnutiam sa vyhýbali. Streda pred obedom. Od pondelka som všetkých mojich známych urgoval denne aspoň päťkrát všetkými dostupnými prostriedkami. Žiadal aj prosil o odpovede, a stále nič. Streda na obed. Potím sa a je mi mdlo. Šéfka odo mňa chce zodpovedný komentár. Šéfka, a nechceš radšej glosu?
StoryEditor