Slovenské hospodárstvo je pri súčasnej skladbe priemyslu existenčne odkázané na produkciu automobilov a na ich odbyt, teda fakticky export. Na automobilový priemysel sú svojou produkciou napojení ďalší dodávatelia, ktorí majú svoj výrobný program bezprostredne viazaný na výrobu áut. V súčasnosti medzi koalíciou a opozíciou prebieha polemika znížiť daňové zaťaženie z 19 na 16 percent. Základom rozhýbania slovenského hospodárstva je nesporne podporiť dopyt. Jedno z riešení v rámci eliminácie dosahu globálnej ekonomickej a hospodárskej krízy v podmienkach slovenského priemyselného portfólia je možnosť odpustenia DPH v plnom rozsahu pri kúpe nového auta. Aplikovalo by sa to však len na prípady, keď majiteľ odovzdá svoje " staré" auto. Aby nedošlo k zneužívaniu tohto opatrenia na rôzne špekulácie, majiteľ by mal "staré" auto vlastniť aspoň dva roky. Štát by mal zvážiť, či sa neoplatí "oferovať" 19 percent z takto predaného auta, teda finančné prostriedky, ktoré by sa mali dostať do štátneho rozpočtu, alebo nechať automobilový priemysel, aby sa viac-menej samočinne vyhrabal z odbytových problémov.
Neintervenovanie či nedostatočné intervenovanie štátu do automobilového priemyslu v súčasnej situácii znamená redukciu výroby áut. Za týchto podmienok štát nedostane do štátneho rozpočtu nielen DPH, ale ani daň z príjmu. Naopak, bude dochádzať k zvyšovaniu miery nezamestnanosti s následnými požiadavkami na verejné financie, na ľudí, ktorí prišli o prácu. Nehovoriac o znížení kúpyschopnosti týchto občanov a ich rodín. Zníženie kúpyschopnosti sa prejaví v celom nákupnom koši, a to nielen v jeho skladbe, ale hlavne množstve, čo má negatívny vplyv na ďalšie odvetvia, ich následné utlmenie a naostatok na celú ekonomiku Slovenska.
Pri navrhovanom je potrebné (aby sa dostavil jeho pozitívny efekt) ustrážiť predajcov áut, aby tento 19-percentný štátny benifit nepremietli na zlepšenie svojej obchodnej marže. Okrem iného takto realizovaná výmena "starého za nové" by sa určite pozitívne premietla aj do bezpečnosti cestnej premávky a v neposlednom rade aj kvality životného prostredia.
Uvedené opatrenie sa však dá aplikovať len na domácom trhu, pretože pri exporte áut do zahraničia nie je príjemcom DPH Slovenská republika. Keďže slovenský trh je relatívne malý a aj pri dobrom stave hospodárstva v žiadnom prípade nepostačuje svojou absorpčnou kapacitou na výrobný potenciál automobiliek na Slovensku (vlani sa u nás vyrobilo 770 000 osobných áut), bolo by vhodné seriózne pouvažovať aj nad zmenou daňového zaťaženia. Treba však dôsledne zvážiť všetky možné prínosy a riziká, ktoré by takéto opatrenie so sebou prinieslo. Ide hlavne o dva momenty: do akej miery by priniesla zmena daňového zaťaženia zlepšenie konkurencieschopnosti a na strane druhej, aký dosah by to mohlo mať na príjmovú stránku štátneho rozpočtu.
Rastislav Kalafut, ekonóm,pracoval v Ekonomickom ústave SAV a na Ministerstve financií SR