Od roku 2003 hovorím, že globálna ekonomika je nevyvážená a má sklon k makroekonomickej katastrofe, ktorá by vyústila v jednu z najhorších epizód hospodárskych problémov moderného veku. Od roku 2004 potom hovorím, že až takáto situácia nastane, začne to byť do dvanástich mesiacov očividné: budeme vedieť, či sa globálna ekonomika dá do poriadku, alebo začne špirálovito klesať. V rokoch 2004 -- 2007 som si myslel, že sa v kauze relatívne rýchleho vyriešenia ekonomického marazmu sveta mýlim -- ako povedal už nebohý Rudi Dornbusch: neudržateľné makroekonomické nevyváženosti sa môžu udržať dlhšie, než ekonómovia (so svojou dojímavou vierou v racionálne rozhodovanie ľudí) považujú za možné.
No keď sa vlani v auguste zrútil trh s podradnými hypotékami, nadobudol som istotu. Situácia sa do roka musí vyriešiť -- inak to nebude fungovať. Buď centrálne banky dokážu navliecť niť a dostanú menové kurzy a ceny aktív naspäť do stabilnej a udržateľnej rovnováhy, alebo chaos a skaza sa prelejú z finančných trhov do reálnej ekonomiky a vypukne významný pokles. Okolnosti sa silno naklonili k druhej možnosti: ku globálnej makroekonomickej tiesni. Lenže som sa mýlil. Prešiel celý rok a situácia stále balansuje na ostrí noža.
Rád by som zdôraznil, že nemám žiadne pripomienky voči politikám, ktoré robí Federálny rezervný systém USA, ktorý nesie hlavné bremeno zodpovednosti za "riadenie" krízy. Želám si, rovnako ako FED, aby sa dal nájsť spôsob, ako akcionárov finančného sektoru motivovať, aby uniesli ešte väčší podiel na stratách (ktoré sa blížia), než doteraz vydržali či koľko ešte pravdepodobne vydržia uniesť. Súhlasím s podpredsedom FED Donaldom Kohnom, že nie je múdre zameriavať sa na potrestanie finančníkov pomocou lekcie o morálnom hazarde, keď by takýto postup bol rizikom vzniku sprievodných škôd (zničenie miliónov pracovných miest).
Prvou prioritou FED je sa snažiť nedovoliť, aby americká ekonomika padla priveľmi hlboko pod plnú zamestnanosť. Súčasne je potrebné sa vyhnúť, aby americké zrútenie zasiahlo ostatné ekonomiky. Pokiaľ v USA skolabuje zamestnanosť a príjmy, zrúti sa americký importný dopyt -- a do recesie sa nenamočí iba Amerika, ale celý svet. Zamestnanosť v stavebníctve a súvisiacich odvetviach sa prepadá, pretože Američania i cudzinci sa zotavujú zo záchvatu iracionálnej veselosti z cien domov. Menej nadšenia z nehnuteľností znamená, že výrobné podniky už pri získavaní kapitálu na expanziu nebudú ako v kliešťach.
Rovnako to znamená nižšiu hodnotu doláru a pre firmy so sídlom v USA teda viacej príležitostí exportovať a zásobiť domáci trh. Pracovné miesta sa presúvajú zo stavebníctva (a súvisiacich povolaní) k produkcii obchodovateľného tovaru a služieb (a súvisiacich povolaní).
Kým sa však spolu so všeobecným krachom zrúti systém finančného sprostredkovateľstva, výrobcovia obchodovateľného tovaru nedokážu získať zdroje hotovosti potrebné na expanziu. A pokiaľ ceny nehnuteľností a hypotekárnych cenných papierov iba neklesnú, ale sa až zrútia, všetci by sme si mali pripomenúť, že zamestnanosť v stavebníctve sa znižuje rýchlejšie, než zamestnanosť v sfére obchodovateľného tovaru dokáže narastať. Nebolo by to dobré ani pre USA a ani pre svet.
Zatiaľ to ešte nejako funguje, aspoň čo sa týka reálnej stránky americkej ekonomiky. Áno, zamestnanosť v USA rastie, ale ak je americká ekonomika v recesii, ide o recesiu doteraz najplytšiu. Vo finančnej oblasti je však veľkosť chaosu neuveriteľná: mamutie omyly rizikového manažmentu na strane finančných inštitúcií spoliehajúcich sa na páku vypožičaných peňazí, ktorí prežijú iba ako prvotriedni manažéri.
Ak by ste sa ma pred rokom opýtali, či je táto miera finančného chaosu zlučiteľná s tým, že domáca ekonomika USA nie je v očividnej recesii, odpovedal by som: nie. Keby ste sa ma pred rokom opýtali, či by mohlo uplynúť 12 mesiacov bez toho, aby nastala obnova dôvery vo finančné inštitúcie alebo k široko rozšírenému znárodňovaniu a likvidáciám, odpovedal by som: nie. Vratké a neudržateľné usporiadania musia zaniknúť.
Rudi Dornbusch mal pravdu: nevyváženosti môžu trvať dlhšie, než si to môžu ekonómovia myslieť. To ale neznamená, že voda predsa len naostatok nestečie z kopcov do údolí.
J. Bradford DeLong, Kalifornská univerzita v Berkeley, Copyright: Project Syndicate, 2008. www.project-syndicate.org
StoryEditor