Vláda spojených štátov prevzala dlh hypotekárnych gigantov Fannie Mae -- Federal National Mortgage Association (Federálna hypotekárna asociácia) a Freddie Mac -- Federal Home Loan Mortgage Corporation (Federálna úverová hypotekárna agentúra), čo predstavuje obrovskú finančnú výpomoc veriteľom týchto inštitúcií, ktorých straty sa zvyšujú vplyvom klesajúcich cien nehnuteľností. Keďže vláda plne ručí za dlhy Fannie a Freddie, americkí daňoví poplatníci budú musieť zaplatiť všetko, čo nebolo kryté kapitálom ich veriteľov.
Výpomoc vz. princípy
Ako je možné, že je takáto výpomoc poskytovaná v otvorene najkapitalistickejšej krajine sveta? Nehlásajú posvätné kapitalistické princípy, že každý, kto uverí realitným špekulantom a investuje do Fannie a Freddie, sa musí s ich stratami zmieriť? Je spravodlivé, že nevinní daňoví poplatníci musia platiť za ich chyby?
Odpovede na takéto otázky by boli samozrejmé, v prípade, že by boli morálne otázky súčasnej finančnej krízy jasné. Lenže nie sú. Predovšetkým nie je jasné, či táto finančná záchranná sieť hodená vládou, môže v budúcnosti zabrániť podobným krízam.
Emitované obligácie spoločností Fannie a Freddie boli starostlivo premyslené, aby niesli absolútne záruky vlády Spojených štátov. Aj napriek tomu, že žiadna oficiálna záruka neexistovala, v prípade, že by americká vláda odmietla prísť na pomoc, mohla by byť narušená dôvera k schopnosti vlády splniť svoje záväzky.
Tieto problémy presahujú oblasť americkej ekonomiky. Globálna ekonomika bola v posledných rokoch poháňaná významnými špekulatívnymi boomami a krachmi, čo dáva do rovnosti otázky dôvery a spoľahlivosti, ako aj férovosti. Podobné realitné boomy sú v mnohých krajinách na ústupe a hrozí, že budú čeliť rovnakej bolesti -- a tiež morálnym dilemám -- akým čelí aj ekonomika Spojených štátov.
Okrem toho, trh s nehnuteľnosťami nie je jediným problémom. Rovnako závažná je otázka trhu s cennými papiermi. Čínska burza s cennými papiermi rástla v rozmedzí rokov 2005 a 2007 o päť bodov, a následne stratila dve tretiny svojej reálnej hodnoty. Indická burza vzrástla od roku 2003 do roku 2007 o päť bodov, a potom stratila tretinu svojej hodnoty. Podobné burzové boomy a krachy sa objavujú v mnohých ďalších krajinách sveta.
Vzmáhanie sa a následné krachy viedli k prehriatiu ekonomiky. Teraz, keď sa rast zmenil na pokles, ekonomiku by mohlo zachvátiť ochabnutie dôvery vedúce k recesii. Aby sa tomu predišlo, určitá selektívna výpomoc bude potrebná. Nie však na podporu trhu, ale na vyrovnanie sa s neprávosťou.
Neexistuje žiadna exaktná veda o dôvere, ktorá by dokázala predpovedať reakcie ľudí na odmietnutie pomoci, pokiaľ by došlo ku kolapsu trhu. Reakcie verejnosti na takéto udalosti závisia od ich emócií a zmysle pre spravodlivosť.
Je konjunktúra pre všetkých?
Boomy a krachy spôsobili veľké prerozdelenie bohatstva. Tí, ktorí skupovali akcie buď zarobili, alebo prerobili, v závislosti od ich načasovania. Verejnosť bude posudzovať dôsledky tohto rozhodnutia v závislosti od toho, čo jej bolo povedané a aké záruky si z toho vyvodila.
Ako boli ľudia vo všetkých týchto krajinách informovaní o trhoch, kde investovali? Boli informácie, ktoré im boli poskytnuté, pravdivé? Nanešťastie, to sa už nedozvieme. Politickí činitelia môžu ponúknuť iba všeobecné odpovede, nezaoberajú sa každým prípadom individuálne. Vieme, že ostatný ekonomický boom bol v mnohých krajinách veľkolepý. Presvedčili cynickí obchodníci ľudí v týchto krajinách, že časy konjunktúry zaistia bohatstvo pre všetkých?
Vďaka kompenzačnej doložke väčšina tých, ktorí boli v tejto hre porazení, nehladuje. Ale nemôžeme celú záležitosť ľahkovážne uzavrieť s tým, že všetky straty majú byť považované za plne akceptovateľné.
Pálčivým problémom je však otázka dobrej viery. Ekonomiky prosperujú len vďaka ľuďom, ktorí investujú v dobrej viere. Súčasná situácia nám však naznačuje, že ľudia, propagujúci určité investície, zavádzali investorov.
Sústreďme sa na záväzky Fannie a Freddie. Aj keď vláda Spojených štátov nikdy oficiálne neprisľúbila vykúpenie, vytvorila špeciálnu agentúru -- Federálny úrad na dohľad nad bytovou politikou, ktorá má vo výročnej správe zhodnotiť kvalitu akcií. No ani táto agentúra nikdy nepriznala bublinu v bytovej oblasti. Politickí vodcovia ľudí nijako nevarovali. Môžeme teda skutočne povedať, že investori musia niesť všetky dôsledky neúspechu? Je to spravodlivé?
Svet objavuje kapitalizmus a jeho silu transformovať ekonomiku. Lenže kapitalizmus sa spolieha na dobrú vieru. Vnímanie nespravodlivého vyjednávania môže byť pre ekonomický rast smrteľné, pretože znamená, že ľudia stratia dôveru k podnikaniu, a teda sa budú zdráhať ponúknuť svoj vzácny kapitál a prácu. Je takýto dôsledok morálne nadradený nad pomoc v núdzi?
Robert Shiller, profesor ekonómie na Yaleovej univerzite, Copyright: Project Syndicate, 2008. www.project-syndicate.org
StoryEditor