Kríza na svetových úverových trhoch, ktorá sa začala v polovici roku 2007, kedy sa po prvýkrát v USA prejavili problémy s druhoradými (subprime) hypotékami, povzbudila skeptikov spochybňujúcich finančnú liberalizáciu a novátorstvo. Majú títo skeptici pravdu? Mali by sme finančnú liberalizáciu a inováciu zastaviť, aby sme predišli opakovaniu kríz podobajúcich sa súčasnej hypotekárnej katastrofe?
Celý trh so subprime hypotékami je vo veľkej miere desať rokov stará inovácia -- slovo subprime jestvuje až od roku 1994 a zakladá sa na prostriedkoch, ako sú hypotéky s pohyblivou sadzbou a možnosťou zvoliť si typ splátok (option ARM), nové druhy kolateralizovaných dlhových obligácií a štruktúrované investičné nástroje. Predtým súkromní investori v USA jednoducho nepožičiavali takým záujemcom o hypotéku, ktorých úverová história nedosahovala prvotriednu bonitu.
Aj keď sa naozaj niekedy zdá, že súčasná kríza je čiastočne zapríčinená finančným novátorstvom, liberalizácia finančného trhu sa ukázala ako celkom správna vec.
Štúdia, ktorú v roku 2005 publikovali ekonómovia Geert Bekaert, Campbell Harvey a Christian Lundblad, zistila, že keď krajiny liberalizujú svoje akciové trhy a umožnia im slobodne fungovať bez vládnych intervencií, hospodársky rast sa ročne zvýši v priemere o jeden percentný bod. Vyšší rast sa zvyčajne vysvetľuje investičným boomom, ktorý zase podľa všetkého poháňa nižšia cena kapitálu pre firmy.
Samozrejme, aj keď nás komplikované finančné usporiadania môžu posúvať dopredu ekonomicky, prinášajú tiež riziká. Spomeňme si na lešenia a zariadenia okolo staveniska. Niekedy sa ľudia o tieto zariadenia potknú alebo sa zrúti časť lešenia a dôsledky sú katastrofálne.
Vždy, keď sa niečo buduje, existuje nebezpečenstvo neočakávanej komplikácie. Z každého neúspechu sa však poučíme. Vlády a poisťovne reagujú na nehody na stavbách -- určujú lepšie bezpečnostné normy. V toku času to isté platí aj pre finančné katastrofy.
Spojené štáty sú jednou z najliberálnejších krajín na svete. Vysoká kvalita ich finančných trhov je určite významnou príčinou relatívne silného hospodárskeho rastu Ameriky. Dokonca by inak -- vzhľadom na veľmi nízku mieru úspor a vysoký fiškálny deficit v posledných desaťročiach -- USA možno postihla ekonomická katastrofa.
Dôvod je jednoduchý. Jednotlivé firmy môžu síce mať výborné investičné príležitosti, ale môže ich brzdiť nedostatok peňazí alebo prípadné makroekonomické riziká. Efektívne finančné trhy im umožňujú si takéto príležitosti napriek týmto obmedzeniam zabezpečiť tak, že získajú investorov, ktorí dodajú kapitál. Títo investori môžu mať zas väčšiu odvahu, keď ich chránia prostriedky finančného zabezpečenia a finančnej diverzifikácie.
Už dlho prebieha diskusia o tom, či nové trhy derivátov, ktoré takéto finančné zabezpečenie dávajú, majú tendenciu volatilitu finančných trhov, ktorá tu bola už pred ich vznikom, ešte zvyšovať. Konsenzus hovorí, že nie.
Stewart Mayhew, asistent hlavného ekonóma Úradu ekonomickej analýzy Komisie pre cenné papiere a burzy USA, urobil v roku 2000 široký prieskum literatúry na túto tému. Mayhew dospel k záveru, že je pomerne ťažké zistiť, či trhy derivátov volatilitu finančného trhu poškodzujú, pretože nastávajú zvyčajne vtedy, keď už sú súčasné finančné trhy roztrasené alebo keď sa očakáva, že budú nestabilnejšie. Navyše ešte zistil, že nejestvujú dôkazy, že by trhy derivátov vyvolávali volatilitu na fundamentálnych okamžitých trhoch, možno ich v skutočnosti znižujú.
Účinok na fundamentálnu volatilitu finančných trhov azda nie je ani tou správnou otázkou, ktorú treba pri rozhodovaní, či povoliť nové derivátové produkty, zvážiť. Podstatnou otázkou je to, či tieto produkty pomáhajú ekonomickému úspechu a rastu.
Tu Mayhew končí -- nové trhy derivátov očividne na súčasných finančných trhoch zvyšujú likviditu a kvalitu informácií. A presne táto likvidita a kvalita informácií naostatok je motorom hospodárskeho rastu.
Kríza druhoradých hypoték odhalila vážne problémy, ktoré musíme riešiť. Potrebujeme napríklad dôraznejšiu ochranu spotrebiteľov pri maloobchodných finančných produktoch, prísnejšie požiadavky na uvoľňovanie informácií o nových cenných papieroch a lepšie skonštruované prostriedky zabezpečovania rizík.
Niektoré inovácie spájané s krízou subprime hypoték -- najmä option ARM, keď ich dávali tým, ktorí s nimi nevedeli zaobchádzať -- ponúkajú, zdá sa, málo prínosov. Iné -- tie, ktoré zasahujú sekuritizáciu hypoték -- sú však evidentne významnými dlhodobými inováciami, pretože môžu prispieť k lepšiemu rozloženiu rizík do rôznych častí sveta.
Finančné novátorstvo by sme teda všeobecne nemali brzdiť. Práve opačne, niektoré z opravných nástrojov, ktoré vyplynú z krízy druhoradých hypoték, prídu vo forme ďalších inovácií a ešte viac prehĺbia sofistikovanosť našich finančných trhov.
Robert J. Shiller, profesor ekonómie na University of Yale