Nervozita politických špičiek v otázke riešenia súčasnej finančnej krízy stúpa. Je to dané hlavne tým, že predpoklady ukončenia krízy sa posúvajú stále do vzdialenejšej budúcnosti. Dnes sa už hovorí o konci budúceho roka. Aby sa svetová ekonomika očistila normálnym trhovým mechanizmom, musela by "zmiznúť" nadprodukcia a tomu prislúchajúca spotreba napr. v USA až do úrovne tretiny ekonomiky. Trvalo by to mnoho rokov a prinieslo robustný nárast nezamestnanosti, sociálne napätie v spoločnosti a depresiu, tak ako v roku 1929. Preto sa hľadá rýchle, netrhové riešenie.
Pri riešení súčasnej krízy pristúpila vláda USA okrem iného aj k tzv. kvantitatívnemu uvoľňovaniu menovej politiky, čo vlastne znamená skoro neobmedzené nalievanie nových peňazí do obehu. Táto metóda pomohla peňažnému systému prežiť už mnohokrát v minulosti. Výsledkom vždy bola a aj teraz bude (hyper)inflácia. Inflácia v akejkoľvek podobe v podstate "spáli" všetky staré dlhy, za cenu zníženia hodnoty peňazí, úspor. To, čo napríklad v roku 1913 stálo 1 dolár, dnes stojí 22 dolárov. Koľko to bude po tejto kríze?
Vláda a centrálna banka USA sa rozhodli ísť touto cestou, pretože inú vlastne ani nemajú. Americký spôsob života je založený na konzume a stále sa zvyšujúcej osobnej spotrebe. Kreditné karty, pôžičky a hypotéky urobia vo veľmi krátkom čase z občanov USA žijúcich v blahobyte chudobných ľudí. Ani štát USA sa nesprával hospodárne. Dlh USA v roku 2007 bol 8,7 bilióna dolárov, čo predstavuje 64 % HDP krajiny, najviac od 2. svetovej vojny. Obchodná bilancia USA je najhoršia zo všetkých krajín sveta (224. miesto).
Americký dolár je v podstate bezcenný papier. Nie je krytý zlatom, ani žiadnou inou hodnotou. K tomu, aby bol vnútený celému svetu, muselo dôjsť ku kontrole všetkých dôležitých zdrojov, ktoré ľudia potrebujú k prežitiu. 70 percent všetkých medzinárodných transakcií prebieha v dolároch. Dolár je vďaka tomu napojený na ekonomický model fungovania sveta, a teda je rozhodujúcou rezervnou menou sveta. Hlavná svetová veľmoc USA ťaží z tohto stavu aj v čase hlbokej ekonomickej krízy, a to tým, že presúva svoje problémy na celý svet. Toto "riedenie" problémov oslabuje zvyšok sveta na takú úroveň, že dominancia Ameriky bude zachovaná aj naďalej. A to je skrytý zmysel všetkého, čoho sme dnes svedkami.
Je vôbec niekto schopný postaviť sa dnes proti takémuto smerovaniu peňažného systému? Čína ako najväčší veriteľ USA je príliš nadviazaná na dolár, veď jej rezervy predstavujú asi 8 biliónov dolárov, ktorých sa nevie zbaviť. Veľká Británia je večný spojenec USA, Rusko a India ešte musia popracovať na svojej ekonomickej vyspelosti. Reálnu silu niečo iné navrhovať má jedine Európska únia. Európska centrálna banka dlhodobo vyhlasuje, že jej hlavným kritériom je boj proti inflácii. Slová guvernéra ECB Tricheta z minulého týždňa o tom, že "objem peňazí v ekonomike dosahuje také vysoké úrovne, že si vyššie nevieme predstaviť", dával signál k tomu, že sa začína tichá politicko-ekonomická vojna v tom, ako riešiť krízu. Avšak komentár po zasadnutí ECB minulý štvrtok už neobsahuje silné reči, skôr upozorňuje, že aj eurozóna bude musieť pristúpiť k neštandardným metódam riešenia tejto krízy. Tlak zo strany USA je asi príliš silný.
Peňažný systém má vážne trhliny. Tváriť sa, že je všetko pod kontrolou, je jedinou možnosťou, ako nespustiť jeho úplný kolaps. A keby k nemu predsa len došlo, je pripravený scenár novej svetovej meny. Musíme sa pripraviť na čokoľvek, hoci každému by malo byť dopredu jasné, že výsledkom každej ekonomickej krízy, a tá dnešná nebude výnimkou, je, že bohatí budú ešte bohatší a tí ostatní prídu o časť svojho majetku.
Peter Karailiev