Účtovníkov má väčšina z nás zafixovaných ako suchárov, ktorí žijú najmä vo svojich číslach a účtovných položkách a normálnym ľuďom -- najčastejšie svojim kolegom v zamestnaní -- len komplikujú život. Treba si však uvedomiť, že účtovníctvo nie je matematika. Poriadok v účtovníctve nemusí vždy znamenať, že päť plus päť rovná sa desať a že aj oni rozhodujú na základe príkazov vedenia.
Mantinely pre účtovníkov vymedzuje zákon o účtovníctve. Nezabúdajme, že aj keď tento zákon je pilierom zabezpečujúcim objektívne porovnávanie hospodárenia rôznych subjektov, aj napriek tomu existujú v jeho rámci možnosti rôznej interpretácie na prvý pohľad rovnakých skutočností. Takou položkou sú napríklad opravné položky a ocenenie -- napríklad cenných papierov. V nedávnej minulosti sme boli svedkami -- najmä v súvislosti s nebankovými subjektmi alebo investičnými fondmi z kupónovej privatizácie, že práve ocenenie týchto položiek bolo často nadhodnocované a akcionári boli uvádzaní do omylu nadnesenými údajmi o stave majetku. Dnes sme na príklade niekoľkých veľkých spoločností -- naopak -- svedkami toho, že v rámci ocenenia, ale aj vytváraním opravných položiek je majetok spoločností znižovaný účtovníckymi operáciami, čo má dosah, samozrejme, aj na trhovú cenu ich akcií. Ide napríklad o spoločnosti Nafta Gbely, VSŽ a ZSNP.
Ak v prípade Nafty Gbely bol s ocenením majetku a hospodárením spoločnosti, ktoré bolo upravené tvorbou opravných položiek, zjavne prekvapený jeden z veľkých akcionárov tejto spoločnosti -- RWE Gas, z výsledkov účtovnej bilancie v podnikoch VSŽ a ZSNP v Žiari sú nemilo prekvapení drobní akcionári týchto spoločností. Tých je v oboch prípadoch niekoľko desiatok tisíc. Dôvodom na tvorbu opravných položiek a ocenenia v prípade oboch spomenutých spoločností je ich ozdravenie, čo je, samozrejme, aj na prospech akcionárov. To, čo v oboch prípadoch drobným akcionárom prekáža, je skutočnosť, že o týchto zámeroch sa nedozvedeli včas a teraz sú postavení pred hotovú vec. V prípade VSŽ bolo síce v januári tohto roku oznámené, že strata VSŽ bude na úrovni troch miliárd, konečné čísla sa však vďaka opravným položkám vyšplhali až takmer k piatim miliardám, teda o dve miliardy viac. V oboch týchto prípadoch však nie je podstatným spôsob zaúčtovania, ale korektnosť vzťahov medzi akcionármi. O spôsobe očakávaných spôsobov účtovania mali byť aj všetci akcionári informovaní včas. Napríklad na valných zhromaždeniach ešte v roku 2002, spolu s výškou očakávanej straty za účtovný rok. Zo známejších prípadov veľkých spoločností tak urobil v minulosti napríklad Reštitučný investičný fond, ktorý v máji 1999 oznámil svojim akcionárom, že rok 1999 skončí so stratou takmer tri miliardy korún a tento postup si vedenie spoločnosti na valnom zhromaždení dalo akcionármi aj schváliť. Opravné položky sa síce vytvárajú až pri inventarizácii účtov, teda v januári až marci, ale takéto podstatné zmeny v ocenení majetku a hospodárení spoločnosti majú byť oznámené akcionárom dostatočne včas. Aj to je aspekt, ktorý odráža dôveru v náš kapitálový trh.
StoryEditor