Záplava informácií z masovokomunikačných prostriedkov, dnes navyše umocnená počítačovými technológiami, ešte neznamená pre prijímateľa ich efektívne využívanie. Dôkazom je všeobecné konštatovanie o finančnej negramotnosti vraj väčšiny našich občanov, ktorých život v spoločnosti nie je možné oddeliť od peňazí a ich mechanizmu fungovania. Podľa Slovenskej bankovej asociácie je finančná gramotnosť vlastne schopnosť klienta rozhodovať pri správe svojich peňazí a meria sa percentom správnych odpovedí. Z jej prieskumu vyplývajú nevedomosti v posúdení výhodnosti termínovaných účtov, ročných nákladov pri čerpaní hypotekárnych úverov, v zamieňaní si pojmov kreditná a debetná karta, čo však podľa jej vyjadrenia je problém aj v bankovo vyspelejších krajinách.
Peniaze - špecifický tovar
Peniaze vznikli v procese spoločenskej deľby práce a slúžia na vyjadrenie cien tovarov a služieb, na ich kúpu a predaj, na realizáciu rôznych platieb. Sú teda špecifickým ekvivalentom na sprostredkovanie výmeny všetkých ostatných statkov na trhu. Majú svoju cenu, ktorou je úrok a jeho výška závisí od ponuky a dopytu po peniazoch, od rýchlosti obratu, rizika splácania a mnohých ďalších faktorov, medzi ktoré sa zaraďuje aj finančná gramotnosť občana. Jej zaostávanie však súvisí aj s doterajšími učebnými osnovami, ktoré nepokladali znalosti v tejto oblasti medzi všeobecnovzdelávací predmet a dokonca s tým nepočíta ani kurikulárna transformácia stredoškolského vzdelávania, o ktorej sa vedú dnes odborné diskusie.
O nevedomostiach sa občan dozvie po krachu nebankovej inštitúcie, v minulosti komerčnej banky, dnes skôr pri poklese hodnoty podielového listu či narastajúcej výšky splácania úrokov z hypotekárneho a spotrebného úveru - a obyčajne je neskoro. Kontaktní pracovníci banky síce ovládajú ponuku bankových produktov, ale väčšina z nich si mechanizmus fungovania neoverila na vlastných peniazoch, a preto ich poradenstvo treba skôr chápať v prospech seba, banky, ale nie v prospech klienta banky.
S finančnou gramotnosťou súvisí aj ovládanie finančného rizika, čo v prípade bankových vkladov znamená ovládať mechanizmus fungovania zákona na ochranu vkladov. V prípade občana je jeden neanonymný vklad v jednej komerčnej banke chránený do výšky deväťdesiat percent, avšak len do výšky dvadsaťtisíc eur prepočítaných v slovenských korunách.
Podľa prieskumu je teda slovenský občan finančne negramotný, no v porovnaní s okolitým svetom sa vraj hanbiť nemusí. Že neovláda mechanizmus fungovania vlastných peňazí síce neteší, ale čo potom náš parlament, ktorý hlasuje tak, že spravodajca pri prerokúvaní jednotlivých pozmeňujúcich zákonov uplatňuje palcovú gramotnosť, pretože o čom sa vlastne hlasuje a ako jeho koaliční súpútnici asi tiež nerozumejú a pritom dobre žijú.
Európska únia zvyšuje ochranu klienta
Klienti bánk ovládajú sporenie dočasne voľných peňazí cez vkladné knižky a termínované účty, menej cez zaistené alebo štrukturované vklady, ale ešte menej cez rôzne nástroje finančného, trhu, akými sú podielové fondy, akcie, komodity a finančné deriváty. Pravdepodobne to bol dôvod na vydanie Európskej smernice o trhoch s finančnými nástrojmi/ MiFID/ s účinnosťou od 1. novembra 2007, s prechodným obdobím do 1. mája 2008. Či v tomto prípade ide o ochranu klientov alebo lobing bankových inštitúcii voči doterajšiemu monopolu národných búrz, uvidíme v budúcich rokoch. Je pravda, že čoraz viac obchodov sa uskutočňuje mimo klasických búrz, prostredníctvom elektronických búrz za kratší čas a lacnejšie.
Ďalšou výhodou európskej smernice je možnosť aj pre slovenských občanov nakupovať cenné papiere v zahraničí, pri vyššej ochrane a zodpovednosti za dôsledky rozhodovania obchodníka, o čom sa musí viesť požadovaná dokumentácia. Banky, obchodníci s cennými papiermi a finanční sprostredkovatelia budú povinní pri komunikácii so svojimi klientmi poznať ich peňažné zdroje, ponúknuť konkrétne produkty, upozorniť na riziká, vysvetliť časový horizont očakávaného zhodnotenia investícií pre svojich klientov.
Podľa smernice sú klienti zaradení do rôznych kategórií - neprofesionálny klient, profesionálny klient a oprávnená protistrana. Každá kategória má iný test vhodnosti a test primeranosti, ktoré hovoria o vhodnosti, a teda aj rizikovosti investície klienta, ktorá sa môžu realizovať aj bez odporúčania obchodníka, ale bez zodpovednosti za prípadne straty. Na prvý pohľad je zavedenie smernice prínosom, menej sa už hovorí, kto zaplatí jej praktickú realizáciu, ktorá pôjde do miliárd eur, a či súdy sú už dnes pripravené na dôsledky kvalifikovaných budúcich súdnych sporov. Pod nové pravidlá komunikácie s klientom nepatria bankové vklady, stavebné sporenie, platobné karty, úvery a životné a iné poistenie.
Čo sa nepáči vláde
O efektívnosti podnikania bankového sektora, ako dôsledku mechanizmu fungovania multiplikátora ponuky peňazí, ktorým komerčné banky dokážu niekoľkonásobne zvýšiť pôvodne vklady a tiež existencie niekoľkonásobného úrokového diferenciálu medzi úrokmi z vkladov a úverov, sa vie. Iná vec je záujem vlády zákonným spôsobom zasiahnuť do tohto procesu stanovením úrokového stropu s účinnosťou od budúceho roku. Keďže ide o netrhový nástroj v trhovom prostredí, dôsledky môžeme len dedukovať v prospech zvýšenia nelegálneho požičiavania peňazí za úžernícky úrok, alebo sa zvýšia úroky pre bonitnejších klientov, pritom sa ani nevylučuje, že na niektorých klientov sa poskytnutie úveru vôbec nedostane.
Úrokové stropy nemajú platiť pri úveroch do 200 eur alebo nad 20-tisíc eur a čo je dôležité, úverové zmluvy musia mať základné náležitosti, akými sú úroková sadzba, celkové náklady poskytnutia úveru, sankčné poplatky, možnosti predčasného splatenia a pod. Zákon presne hovorí o nespochybniteľných náležitostiach zmluvy, bez ktorých je úver bezúročný a bez poplatkov. Konkrétnu výšku úrokového stropu bude určovať vláda a tak ostáva na sudcoch, aby posúdili, či poskytnutý úver je v súlade s dobrými mravmi, alebo ide o úžeru.