Rok 2007 predstavoval zlom v úsilí chrániť našu planétu. Vďaka vede a názorom verejnosti sa táto otázka stala prioritným bodom politického programu a začali na ňu reagovať aj predstavitelia vlád.
Na návrh komisie z januára 2007 sa hlavy štátov a vlád všetkých členských štátov zaviazali do roku 2020 znížiť emisie produkované v EÚ o 20 % alebo v prípade medzinárodnej dohody o 30 %. Rovnako sa zaviazali, že do roku 2020 bude podiel obnoviteľných zdrojov energie predstavovať 20 % a energetická účinnosť sa zvýši o 20 %. Na konferencii o zmenách klímy na Bali podniklo medzinárodné spoločenstvo kroky k vytýčeným cieľom -- bez vedúceho postavenia Európy by to však nebolo možné. V súčasnosti zaznievajú hlasy volajúce po skutočne celosvetovej dohode o boji proti zmenám klímy naliehavejšie ako kedykoľvek predtým.
Európska komisia začne tento týždeň premieňať záväzky EÚ na konkrétne opatrenia. Únia je pripravená prevziať vedúcu úlohu v boji proti zmenám klímy. Vďaka našim návrhom bude možné dohodnuté ciele uskutočniť ekologicky, ohľaduplne voči obyvateľom a zároveň prínosne pre oblasť priemyslu, čím sa podporí hospodársky rast a zamestnanosť.
Našou úlohou, či dokonca povinnosťou je počas nasledujúcich 50 rokov vybudovať celosvetové hospodárstvo, ktoré nebude mať škodlivý vplyv na klímu.
Fakty sú neúprosné: ak budeme naďalej pokračovať tak ako doteraz, do roku 2030 vzrastie svetový dopyt po energii o 50 % a emisie CO2 takmer o 60 %. Naši občania sú už v súčasnosti svedkami dramatického zvyšovania cien energie.
Ak v sebe nájdeme odvahu uskutočniť zmenu, môžeme do roku 2020 ušetriť 50 miliárd eur na dovoze ropy a zemného plynu, znížiť našu závislosť od ropy a zemného plynu a posilniť energetickú bezpečnosť. Európa, ktorá bude menej závislá od uhlíka, a ktorá bude vo vyššej miere využívať obnoviteľné zdroje energie, bude odolnejšia proti prípadným problémom s dodávkami energie.
Chceme otvorene hovoriť o nákladoch na opatrenia predložené tento týždeň. Balík uvedených opatrení bude stáť občana okolo 150 eur ročne, teda sumu približne zodpovedajúcu trojnásobnému naplneniu nádrže priemerného rodinného auta. Táto suma predstavuje len desatinu nákladov, ktoré by vznikli v prípade nečinnosti.
Nové hospodárstvo, ktoré nebude škodlivo vplývať na klímu, znamená pre Európu významnú hospodársku príležitosť. Celková hodnota nízkouhlíkového energetického odvetvia, v ktorom by mohlo pracovať viac ako 25 miliónov zamestnancov, by mohla na celom svete dosiahnuť do roku 2050 výšku 3 bilióny dolárov. Len samotný celosvetový trh s CO2, v rámci ktorého sa prvý raz zaviedol systém obchodovania s emisiami EÚ, dosahuje v súčasnosti hodnotu 20 miliárd eur a do roku 2030 by sa táto hodnota mohla až dvadsaťnásobne zvýšiť.
Budovanie nízkouhlíkového hospodárstva je teda šancou na vytvorenie tisícok nových podnikateľských subjektov, státisícok pracovných miest a obrovského nového vývozného trhu, na ktorom by mohla byť Európa svetovým lídrom.
Zmeny klímy sú výsledkom konania viacerých generácií, ale boj proti týmto zmenám musí byť dôležitou úlohou tejto generácie. V záujme budúcnosti našej planéty musíme týmto zmenám čeliť, čo so sebou prináša aj veľa príležitostí pre Európu. Nastal čas, aby sme ich odhodlane a pevne uchopili do rúk.
José Manuel Barroso, predseda Európskej komisie, exkluzívne pre HN