Vplyv zavedenia eura na zvyšovanie cien je hlavnou témou verejnej ekonomickej debaty, pritom sa vychádza z doterajších skúsenosti krajín eurozóny a predovšetkým Slovinska. Tam je nárast cien oproti Slovensku takmer dvojnásobný. Hľadajú sa dôvody, ktoré vraj presne nepozná ani guvernér slovinskej centrálnej banky a tvrdí, že bezprostredným dôvodom nebolo zavedenie eura, a s tým spojené zaokrúhľovanie, alebo prepočet cez konverzný kurz, ale iné dôvody.
K tým najdôležitejším sú vraj nižšia úroveň konkurencie na slovinskom trhu s potravinami, dohoda s odbormi, podnikateľmi a obchodníkmi o udržaní nižších cien a zmrazených platov. Hovorí sa o reálnej a ináč vnímanej inflácie zo strany obyvateľstva, čoho dôvodom mohol byť vyšší tlak na nárast miezd oproti produktivite práce. Všetky tieto argumenty sú pravdivé -- euro nezvyšuje ceny priamo, ale nepriamo cez reštriktívnu fiškálnu politiku vlády a expanzívnu menovú politiku centrálnej banky, ešte pred vstupom krajiny do eurozóny, ktorých dôsledky sa prejavia až po zavedení novej meny.
Kritériá kandidátom nevyhovujú
Číselné ukazovatele konvergenčných kritérií boli postavené na vtedajší vývoj makroekonomických ukazovateľov zakladateľských krajín eurozóny a dnes nevyhovujú kandidátom na vstup, vrátane Slovenska. Na svete sa nikomu nepodarilo pri viac ako 7-percentnom raste HDP udržať infláciu na úrovni 3 percent. Slovenská ekonomika v poslednom období rastie blízko desiatim percentám, a preto udržať predovšetkým infláciu je možné len za podmienky reštriktívnej fiškálnej politiky a expanzívnej menovej politiky, čoho dôsledkom je takmer dvojnásobná masa peňazí na finančnom trhu, ako by si vyžadovala obsluha rastu HDP.
Po zavedení eura aj z týchto dôvodov dôjde k nárastu cien tovarov a služieb, pretože menová politika už nebude národná, ale nadnárodná, zabezpečovaná z Európskej centrálnej banky, pre všetky štáty eurozóny, bez rozdielu potrieb hospodárstva jednotlivých členských štátov eurozóny. Doterajšia reštriktívna fiškálna politika terajšej vlády sa prejavuje v tom, že nemôže cez štátny rozpočet financovať požadované rozvojové programy krajiny tak, ako by si to vyžadovali potreby trebárs znalostnej ekonomiky, ako aj budovanie sociálneho štátu, s dôsledkom, ktorý pocítime v budúcnosti.
Riešením uvedeného stavu by bola zmena jednotlivých číselných údajov konvergenčných kritérií, čo už pre Slovensko sa nestihne, ale mohlo by sa to zohľadniť pri toľko diskutovanej udržateľnosti. Komplexné riešenie iného číselného súladu konvergenčných kritérií pre ďalších záujemcov o euro je však vecou poslancov Európskeho parlamentu, ktorých aktivita v tejto oblasti je známa.
Produktivita práce a mzdy
Na zvyšovanie cien po vstupe do eurozóny sa treba pripraviť veľmi včas. Všetci vieme, že ceny porastú, pretože sa budú približovať k cenám krajín EÚ15, nebude existovať zhodnocovanie koruny a cenové vyrovnávanie bude možné len cez narastajúcu infláciu. Prípadnému poklesu životnej úrovne občanov je možné zabrániť len zvyšovaním miezd, ak teda počítame, že vláda bude naďalej znižovať deficit verejných financií v pomere k HDP tak, ako sa do roku 2010 zaviazala.
Zvyšovať mzdy bez dosahu na ekonomiku krajiny a podniku je možné len vyšším zvyšovaním produktivity práce, s čím nie sú v rámci EÚ problémy. Vláda vo verejnom sektore bude nútená znižovať náklady na jeho obsluhu, podniky zavádzať progresívnu techniku a technológiu, čím dosiahnu vyššiu konkurenčnú schopnosť. Výsledkom môžu byť vyššie mzdy, ako aj nárast cien, čo tvrdí aj Národná banka Slovenska vo svojej štúdii z roku 2006, keď pripúšťa pozitívny vplyv eura na výšku mzdy o viac ako pol percenta, akoby sa mzdy zvyšovali bez eura. Keby sa to podarilo, občania by zniesli aj také negatívum z eura, akým je nahradenie doterajších šiestich druhov korunových a halierových mincí ôsmimi typmi eurových a centových kovových platidiel, z ktorých tri sú ťažšie ako najťažšia terajšia slovenská desaťkorunová minca.
Róbert Hölcz, ekonóm