Na samotnom fakte, že v minulom storočí v Grécku olympijské hry neboli, nie je nič čudné, neušli sa mnohým štátom. Menej pochopiteľné to je vo svetle faktu, že sú také mestá, kde boli aj viackrát. No a celkom najčudnejšie je, že Atény nedostali právo otvoriť druhú storočnicu hier v roku 1996. Myslím si, že túto skutočnosť slušní a vzdelaní ľudia po celom svete vnímali ako čosi nemiestne, minimálne ako neslušnosť. Okolo piatich kruhov sa totiž vznáša veľa rečí a deklaruje veľa ideálov. Keď však ide o samotnú realizáciu, už je to iné. Neobstojí tvrdenie, že hry stoja peniaze -- spoločnosti, ktoré sponzorovali začiatok druhého novodobého centúria, ich mohli nasmerovať do Atén, to by sa však za kalokagatiou a výzvam rýchlejšie, vyššie, silnejšie, nesmeli skrývať menej vznešené city. Spoločnosť vyrábajúca nápoj, z ktorého sa dobre priberá a s ktorým sa dobre uvoľňujú zahrdzavené matice, mohla mať totiž vo svojich logách naveky tie najstaršie olympské a grécke symboly, aj keby podporila Hry aténske v roku 1996. Nemá ich a osem rokov ukázalo, že išlo o zlý marketingový ťah. To si Gréci zrejme uvedomili a napriek mediálnym "vytešovaniam" o tom, ako nestihnú všetko postaviť, pripravili krásnu olympiádu. Ba krajšiu -- s niečím navyše. Víťazov ozdobujú tak ako kedysi olivovými ratolesťami, čo nemôže žiadna iná krajina. Lebo sú to grécke olivy, rovnaké ako pred tritisíc rokmi. To je marketingový ťah! Viete si predstaviť, akým je predaj v podstate bezcenných halúzok biznisom pre Grékov, pre národ, ktorý ovládol Stredozemie najmä biznisom? Pre kultúrnych ľudí sú zasa tie lístky satisfakciou, podoprením tvrdenia, že ani obchod sa nedá robiť bez slušnosti.