Takmer krach Dexia banky Slovensko, ktorému zabránila iba materská banka z Rakúska zaplatením dlhu asi 2,5 miliardy Sk, ktorý spôsobili slovenskí klienti banky, osvetľuje mnohé o príčinách celej súčasnej finančnej krízy. Pripomeňme si, že dlh vznikol tak, že jeden alebo niekoľko - ale určite nie veľa - klientov Dexia banky Slovensko špekulovalo na kolísanie zahraničných mien niektorého iného štátu a prešpekulovali sa. Pohyb zahraničnej meny išiel pravdepodobne opačným smerom, než slovenskí špekulanti predpokladali a spôsobili tak Dexia banke obrovskú dieru v majetku. Keby dieru nepokryla materská banka, Dexia banka Slovensko by skrachovala. Dexia banka Slovensko je nástupkyňou Prvej komunálnej banky, v ktorej mali vložené peniaze mnohé slovenské mestá a dediny. Jeden alebo zopár špekulantov mohli pripraviť mnohé slovenské mestá a dediny o celé ich rozpočty.
Pod takmer krach Dexia banky sa podpísali dve príčiny. Globalizácia a minimum kontroly a regulácie finančných tokov. Globalizácia umožňuje preháňať cez počítače miliardy korún, dolárov, eur a iných mien bez akejkoľvek kontroly a špekulovať na centové rozdiely medzi jednotlivými menami z jedného konca sveta na druhý. Dexia banka vyhodila dvoch vrcholných manažérov. To nezabráni ďalším podobným prípadom. Je potrebné zaviesť štátnu kontrolu finančných tokov a na tom sa Európska únia dohodla. Prípad Dexia banky kladie do iného svetla aj rozhodnutie slovenskej vlády ručiť za všetky bankové vklady. Za všetky bankové vklady vláda nedokáže ručiť, pretože presahujú možnosti štátneho rozpočtu. Prečo by však vláda mala ručiť peniazmi daňových poplatníkov za bankové vklady špekulantov, ktorí vložili do banky určitú sumu peňazí, aby finančnými špekuláciami zarobili - alebo prerobili - ďalšie? Národná banka Slovenska dokáže aspoň zhruba takéto peniaze odlíšiť. Za špekulatívne peniaze v bankách by vláda nemala ručiť.
| Ján Čarnogurský (1944) advokát, bývalý premiér. Môžete očakávať texty s filozofickým, náboženským a globálnopolitickým rozmerom. Najmä ruským. |